Príklad zo života. Máte staršie FreeBSD. Potrebujete naň dostať nový Python s drobnou úpravou v kóde. Táto úprava však vyžaduje nové GCC. Nové GCC vyžaduje MPFR. MPFR vyžaduje GMP.
Celková doba kompilácie 1.5 hodiny. Za túto 1.5 hodinu bežal procesor a disky na plný výkon a spotrebovali kvantum energie. Oproti tomu taký Debian je podstatne energeticky efektívnejší. Vďaka dlhodobo dostupným binárnym balíčkom, je možné rovnakú operáciu zrealizovať behom 5 minút.
Gentoo a FreeBSD? Len kompilujete a kompilujete a zakaždým narazíte na problém, ktorý nikto, nikde, niako nepopísal. Aj dlhé zimné večery sú krátké.
Skúsili ste niekedy hodiť na stenu chleba s maslom alebo parenú buchtu? Čo sa stane? Prilepí sa. Na stene zostane minimálne fľak. Zopakujme celý experiment so sušeným hrachom. Zoberieme za hrsť sušeného hrachu, mávneme rukou a hodíme hrach o stenu.
S údivom môžeme sledovať výsledok experimentu. Sušený hrach sa od steny odráža. Na stene nezostáva prilepený. Akoby hrach na stenu hádzal.
Čo to má spoločné so softvérom? Veľmi veľa. Softvér obsahuje chyby a obsahuje ich veľa. Nemusí sa jednať o chybu štýlu, že sa vám v bankovom systéme odčítajú dva výbery z bankomatu namiesto jedného. Ale napríklad o nepríjemnú “chybu”, kedy musíte 10x kliknúť na okienko a potom sa otočiť na kolieskovej stoličke a v pravý moment stlačiť enter.
Čo s takýmito chybami? Vačšinou je dobré ich oznámiť autorom, aby ich odstránili. Takže sa pripravme na hod. Uchopíme problém. Rozoženieme sa. A hádžeme.
Problém dopadne do ticket systému, ktorý ho dostatočne spomalí, aby nešťastných vývojárov nezhodil zo stoličky a nepriklincoval o stenu. V ticket systéme zostane problém hybernovaný a uchovávaný len s malým množstvom pôvodnej energie. Pôvodná energia mohla byť skutočne ohromujúca, niekedy pripomínajúca výbuch sopky. Len namiesto kamenných bômb, padajú veľmi ťažké nadávky.
Ako vidíme, obranný účinok ticket systému je úžasný. Niektoré tickety sú preradené do sekcie vyhnívacia nádrž a po roku sú zmazané, ako nerelevantné.
A čo s tým robiť? Prečo ticket nie je vyriešený včas? Jednoducho preto, že nie sú dostatočné sily a manažment nevidí v tickete dostatočnú dôležitosť, aby preorganizovával vývojárov. Často tieto tickety znamenajú opravu 1-2 riadkov kódu. Čo je však podstatnejšie, 1-2 dni času vývojára. Na konci mesiaca už len zostane otázka: a kto to zaplatí?
Tak si ticket zostáva naďalej pekne hybernovaný a možno jedného dňa bude vyriešený. Poznám tickety, ktoré by už mohli chodiť aj do škôlky. Jednak majú na to vek a naviac už dorástli do slušnej veľkosti, tým ako si ich vývojári medzi sebou prehadzovali a pridávali komentáre.
Seriózne, čo sa s tým dá robiť? Zo strany klienta, je dôležité, aby si uvedomil, že proti nemu stojí ticket systém, cez ktorý musí jeho problém prebublať. Namiesto zvyšovania energie problému útočným a inzultatívnym tónom, radšej použiť asertívnejší prístup. Nakoniec, je dôležitá spolupráca a nie je dobré hodiť všetko na hlavu nešťastných vývojárov.
Zo strany dodávateľa softvéru je dôležité prehodnotenie priorít a namiesto sypania 30 nových vlastností za týždeň, vysypať len jednu. Zbytok úsilia venovať tomu, čo ľudí páli. Toto rozhodne nie je triviálna plánovacia úloha. Môže sa stať, že ticket je v rozpore so samotnou podstatou systému a musí byť zvolené úplne iné riešenie.
Softvér nie je vec, ktorú si kúpite v obchode a zavesíte nad kuchynskú linku. Samozrejme, že softvér, za ktorým je množstvo kvalitnej práce, sa takto môže javiť. Na kvalitný softvér je potrebná rozumná spolupráca oboch strán. Ako dodávateľa, tak odberateľa.
16. 10. 2009 o 17:30 budem prednášať v Prahe na konferencii WebExpo 2009. Tento rok sa pozrieme na možnosti ladenia server side aplikácií a ako ich písať o kúsok kvalitnejšie. Prednáška má titul: Když něco rozeberem, tak leda debuggerem. Ctený čitateľ určite bystro sporozoval malú paralelu.
Tak prídite, ocením každú mexickú vlnu počas prednášky. A ako vždy, malý bonus pre čitateľov. Pokiaľ sa za mnou zastavíte po prednáške s heslom: “Aj ja si kúpim báger.” Čaká vás malá odmena
Prosím všetkých Flash, Flex, Firefox, Opera, Linux, Windows, Mac vývojárov a priaznivcov, podporte svojím hlasom ticket FP-40. FlashPlayer totiž pod Linuxom nepodporuje korektne písanie znakov s diakritikou. Vo Firefoxe píše namiesto jedného znaku, dva nezmyselné znaky. V Opere dokonca neumožňuje napísať ani veľké písmeno s diakritikou.
Príklad “Čevapčiči” – TextArea:
Príklad “Čevapčiči” – TextInput:
Na prístup k bug databáze Adobe sa musíte zaregistrovať. V ľavom stĺpci nájdete možnosť Vote.
Táto chyba je extrémne závažná a silne blokuje nasadenie Flex aplikácii v heterogénnom prostredí. Klienti takéto aplikácie nemôžu používať.
Pokiaľ sa nechcete registrovať do bug reporting systému, nechajte aspoň svoj komentár na tomto blogu.
7.10.2009 22:00 Update:Charless Liss (za Adobe) sa veľmi neurčito vyjadril k riešeniu tejto chyby:
I cannot comment on future release or version numbers of the release but this bug will likely be fixed in the next major update of the Player. Its a major change in the product but rest assured it is being addressed. I will update the bug once we post the fix.
Čo vyvolalo niekoľkoďalšíchbúrlivýchreakcií. Ešte pre zaujímavosť dodávam, že mi prednedávnom volali z call centra, že čo by malo Adobe zlepšiť
7.10.2009 22:00 Update: Ďakujeme za podporu, za riešenie problému FP-40 hlasovalo už 270 ľudí. Pridajte aj svoj hlas. Ticket sa dostal už na 2. miesto.
22.9.2009 22:00 Update: Podľa správ z dôveryhodného zroja, Adobe pracuje na identifikácii rámca potrebného riešenia.
Už je to raz tak. Disk sa rozhodol, že povie pápá. Najskôr sa to prejavilo tak, že mi Firefox otvoril okienko o rozmere 1×1 pixel a potom sa už nedalo vôbec nič. Po reboote systém nabehol. Skúsil som spustiť poslednú operáciu a ajhľa. XFS zakvičalo nejaké nadávky vo forme stack tracu a poslalo jadro systému, tam odkiaľ sa už ani BSOD nevráti.
Naštartoval som systém znovu, bežal bez problémov. Zapojil som druhý disk a pomocou rsyncu som naň preniesol obsah prvého.
Stačilo prehodiť fstab a všetko beží ako má. Rozhodne by som nepreinštalovával môj vytunený systém. Pár súborov to samozrejme nedalo, aj napriek obrovskej snahe opravných algoritmov. Našťastie žiadne závažné straty.
Po tomto všetkom, som sa rozhodol kúpiť nový disk. Chvíľku som klikal v rôznych E-shopoch, až som narazil na jeden disk so “zvýšenou spoľahlivosťou”, ktorý je určený hlavne na RAID. Vravím si pekné. Pozerám parametre a očiam neverím:
Ale všetko je to len trik marketingových oddelení, aby obalamútili nešťastného nakupujúceho. Tu je krátke vysvetlenie od Numa:
To je jednoduche, rozoznavame lzi, vacsie lzi a statistiku.
Vezmes 1000 diskov, nechas ich bezat rok a zistis kolko a kedy ich skapalo. V lepsom pripade urobis vysoko odvazny odhad ze ide o zaciatok gaussovej krivky a vysledok je na svete. V horsom pripade vynasobis pocet diskov casom prevadzky, vydelis poctom chyb a na svete je uplne hausnumero … neuvazujuce opotrebovanie.
Pozrel som do datasheetu, tam je aj udaj AFR – annualized failure rate. Netusim ci hodnota 0,73% je vynikajuca, priemerna alebo nic moc, v kazdom pripade to, ze za rok z tisicky diskov odide okolo 7, je podstatne uveritelnejsie cislo. A 24 * 365 * 1000 / 7,3 je cirou nahodou _presne_ tych 1,2 miliona, takze je zrejme, ktoru metodu na “vypocet” MTBF pouzili
Otázka je, či disk vydrží aspoň do nasledujúceho roku.
Podľa môjho neskromného názoru, ľudská civilizácia stojí voči trom hlavným nepriateľom. Jedná sa o Klimatizáciu, E-maily a Automobilizmus. Ako je vidieť jazdná hliadka z apokalypsy ešte nie je úplná, takže má ľudstvo drobnú nádej na prežitie.
Prečo klimatizácia, a nie piškvorky? Klimatizácia je veľmi rafinovaný nepriateľ ľudstva, ktorý sa vkradol takmer úplne všade. Ľuďom je teplo a tak si zapnú klimatizáciu. To ešte však netušia, čo na nich trubky kliematizácie a riadiaci systém nachystali. Motory ventilátorov postupne rozvíria stojatý vzduch v trubkách. Pokojne spiace vírusy a baktérie sú nemilosrdne vymetené do priestoru. Teplota začína klesať. 32, 28, 26, 24, 19!
Ventilátory a chladiace mechanizmy pracujú na plný výkon, z odpadovej trubky tečie skondezovaná voda. V priestore sa rozhostí chladivá atmosféra. Baktérie si poletujú sem tam a celkom ich to baví, predsa len je to zmena od fádneho kopírovania RNA a DNA.
Tu do hry vstupuje človek. Prejde dverami kancelárie z rozohriateho priestoru +35 stupňov v tieni, do vychladenej ľadovne ₊18 stupňov. Zoberieme si ceruzku a papier a zistíme, že zmena bola -17 stupňov. Ľahko oblečený jedinec začína pomaly strácať telesnú teplotu. Naviac si musel sadnúť rovno pod vetranie od klimatizácie, takže studený vzduch mu padá za krk. Takto sedí hodinu, dokončí čo je treba a vydá sa späť von. Z podchladeného priestoru do slnkom rozpálenej krajiny. Celkový rozdiel 34 stupňov.
To však ešte netuší, že si okrem potenciálnej výplaty za vyriešný projekt, odniesol aj nejakú pliagu. Či už je to chrípka, nachládnutie alebo zápal papierových blán. Určite ho veľmi poteší, že nasledujúce dni strávi v posteli. A rozhodne k tomu nebude mať žiadnu príjemnú spoločnosť, okrem teplomera, čaju a nejakých chemikálií z medicínskeho priemyslu.
Dá sa proti klimatizácii vôbec brániť? Nedá. Klimatizácia ovláda ľudí. V rôznych open spejsoch (fonetický prepis ) sa vedú vojny o to, aká bude teplota na pracovisku. Samozrejme to vyhrá najagresívnejšia/í jedinec a veľmi pravdepodobne nastaví veľmi nízku teplotu. Utiecť? Vyhodiť poistky? Zakódovať ovládanie ku klíme? Hrať piškvorky?
Ako je vidieť z príbehu, tak piškvorky rozhodne nepredstavujú takú hrozbu ako Klimatizácia.
Čo však ďalší apokalyptický spolupracovníci Klimatizácie? E-mail a Automobilizmus. Jedná sa o synergických spojencov Klimatizácie. Pozrime sa na pracovný deň človeka, ktorý sa nachádza v klimatizovaných priestoroch. Je veľmi pravdepodobné, že bude sedieť za počítačom. Čo bude robiť? Pozerať e-maily. Mazať e-maily. Odpovedať na e-maily. Strácať e-maily. Naštvane telefonovať ľuďom, aby zistil, že poslal e-mail na zlú adresu. Nadávať administrátorom, že mu zas neprichádzajú e-maily. Nadávať šéfovi administrátorov, že mu neodchádzajú e-maily. A pritom stále sedí pod vetraním z klimatizácie.
Ako vidíme, Klimatizácia dokáže v spolupráci s E-mailami udržať človeka v podchladenom priestore zamestnaného, takže si ani neuvedomí, že mu je zima.
Ako spolupracuje s Klimatizáciou Automobilizmus? Keď sa Automobilizmus rozbesní, tak sa z bodu A do bodu B, rozhodne nedostanete priamo a včas. Väčšinou sa poriadne načakáte, alebo sa vyberiete dlhšou skratkou. Okrem bodu A, prejdete celú abecedu aj s diakritikou. Samozrejme, že je teplo a osoba cestujúca za prácou s E-mailami, zapne klimatizáciu. Naviac stánie v zápche zvyšuje množstvo vyplaveného adrenalínu. Takže osoba dôjde do práce vyčerpaná. Tam ju vyčerpajú E-maily a stres. Baktérie z klimatizácie majú o živnú pôdu postarané.
Ešte upravme náš prepočet s rozdielomi teplôt.
Ráno vyrazí z domu, je príjemných 23 stupňov.
Nastúpi do auta, vyklimatizuje na 19 stupňov.
Zaparkuje auto na rozhorúčenom parkovisku s teplotou 26 stupňov.
Vôjde do kancelárie vychladenej na 19 stupňov.
Odchádza z práce a nastúpi do rozohriateho auta, 32 stupňov.
Počas stánia v zápche klíma stiahne teplotu na 19 stupňov
Príde domov, kde je príjemných 23 stupňov.
Celkový súčet rozdielov: 48 stupňov. Teplota s chrípkou, angínou alebo niečim podobným: 38.5 stupňa
Ešte malý update na záver. Vo videu je aj príklad klimatickej vojny v open spejse.
Priaznivci jazzu šmrncnutého folklórom by určite mali poznať PaCoRa trio. Traja muzikanti už majú za sebou koncertovanie po celom svete. Ich hudba je osviežujúca a pútavá. Kombinácia husle, cimbal a kontrabas dávajú jazzovým skladbám nový rozmer. Posúďte sami.
A kde hrajú? Na Slovensku, v Čechách. Je celkom možné, že ich stretnete aj pri potulkách svetom.
Skupina Guano Apes patrí rozhodne k úplne odlišnému žánru než Alphavile. Je zaujímavé dať do kontrastu originál pesničky Big in Japan a remake od Guano Apes. Zatiaľ čo originál znie trhochu uplakane, remake naspievaný Sandrou Nasić má svoje grády. Málokedy sa stane, že je remake podarenejší než originál a prináša niečo nové. Big in Japan je príkladom, že je to možné. Posúďte sami.
Vrámci projektu Freemap.sk, bol spustený zaujímavý podprojekt turistika.freemap.sk. Portál Freemap.sk stavia na projekte OpenStreetMap, o ktorom sa dá povedať, že je to Wikipédia medzi mapami.
Pokiaľ chodíte po horách, môžete na plánovanie cesty využiť projekt turistika.freemap.sk. Naviac, ak nájdete v trase nezrovnalosti, alebo ste našli trasu, ktorá ešte nie je zmapovaná, jednoducho ju môžete na portál pridať.
