Rád by som cteného čitateľa upozornil na zaujímavý článok o otovorenom softvéri. Citát z článku – Možnosti otvoreného softvéru na školách: “Jednou z najvýznamnejších čŕt otvoreného a slobodného softvéru je skutočnosť, že je dostupný zdarma pre jednotlivcov, ako aj organizácie. Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že nič nebráni jeho prieniku do škôl a do pedagogického procesu. Opak je však pravdou, miera využitia otvoreného a slobodného softvéru zaostáva za možnosťami, ktoré poskytuje.”
Autor: Miloš Šrámek – SOIT.sk
Cteného čitateľa teraz presmerujem na plné znenie článku - Postreus.sk.
Tak a teraz späť k otázke v nadpise. Podľa môjho názoru školy prínosy neignorujú. Veľkým problémom, o ktorom opakovane počúvam z viacerých strán, nie je ignorovanie otvoreného softvéru, ale preťaženie učiteľov. Aby sa človek mohol venovať výskumu v oblasti softvéru, tak potrebuje čas a nohy v teple. To isté platí aj pre zatvorený softvér.
Takýto čas školy jednoducho nemajú. Majú jedného informatika, ktorý rieši všetko cez počítače. Od zaseknutého papiera v tlačiarni, cez nefungujúci učtovnícky softvér, výuku informatiky, až po inštaláciu 10 nových PC, ktoré poslali z ministerstva a hneď zajtra musia bežať. Takýto informatik netrávi v škole 8 hodín. Jeho/jej pracovná doba hravo presiahne 12 hodín. Čo sa nestihlo, tak sa lepí cez víkendy. Do toho si ministerstvo zmyslí, že musí mať vyplnenú ružovú excelovskú tabuľku a to HNEĎ. Keby sme boli v korporátnej sfére, tak poviem, že sa bavíme o organizácii typu Adrenalínový feťák.
K čomu smeruje takéto preťaženie? Burnout. Vyhorenie. Strata motivácie, životného elánu. V kritických prípadoch k TRVALÉMU poškodeniu zdravia. Viem o prípadoch, kedy preťaženie dospelo do veľmi povážlivého stavu. Organizmus povedal dosť. Nešťastný informatik zostal rok na maródke. A tu už prestáva sranda.
Takže pozrime sa na problém softvéru na škole z iného uhla pohľadu. Zjednodušuje softvér prácu alebo ju komplikuje? Ak ju komplikuje, znamená to zvýšenie zaťaženia ľudí. Chudáka informatika potom môže trafiť šľak, keď dostane z ministerstva nariadené používanie nejakého zázračného softvéru a bude musieť pri ňom stráviť ďalšie tri víkendy. Zvýšenie zaťaženia u preťaženého človeka “prekvapivo” nevedie k pozitívnym výsledkom.
Ako je vôbec možné nasadiť softvér tak, aby veci zjednodušoval. Google má na to nonšalantnú hlášku: Work smarter, not harder. (Pracuj rozumnejšie, nie ťažšie)
Skúsme spraviť modelovú situláciu s Gimpom a Firefoxom. Nainštalovať Gimp na 30 počítačov je náročné. Nainštalovať Firefox na 30 počítačov je náročné. Robiť všetky kroky ručne a donekonšena odklikávať Next je zbytočné. Treba to zautomatizovať. Tu poradíme informatikovi, aby použil napríklad ninite.com. Kde si vyberie, aký softvér chce inštalovať. O zbytok sa postará inštalátor.
Výsledok? Ušetrili sme minimálne 30 minút života informatika. Naviac pomocou rovnakého nástroja je schopný inštalovať ďalšie a ďalšie veci. Otvorený softvér je úspešne nasadený a došlo k zjednodušeniu celého procesu.
Pre úspešné nasadenie softvéru je kľúčové zjednodušovanie.
Marec 13th, 2010 at 12:21
ninite som zacal nedavno pouzivat aj ja, ked som “okolnostami” dotlaceny do instalacie windows stroja pre nejakeho znameho. Sikovne, fungujuce a naozaj setri cas. Este by mohli domaknut aj instalaciu zavislosti a bolo by to super.
Marec 13th, 2010 at 12:22
No, nejen zjednodušování.
Důležité je i vzdělávání se v oblasti toho, jak se věci dělají lépe-a-snáze(tm). Ale i v tom je problém — nejsem si jistý, jestli běžného IT správce ze škol posílají na nějaká školení, jestli jim někdo poradí, jak vhodně spravovat počítače tak, aby se z toho nezbláznil, atd.
PS: Bylo by dobré u komentáře naznačit, které položky jsou nezbytné pro úspěšné odeslání
Marec 13th, 2010 at 12:51
@valor Pekný postreh. Je rozdiel medzi dobrým školením a kvalitným školením. Pri dobrom školení dostanú účastníci prehľad, ako v PHP spraviť to alebo ono, prípadne ešte tamto a hento alebo aj oné. Prídu domov a v pondelok na to zabudnú.
Kvalitné školenie je také, kde toho dostanú možno menej na kvantitu, ale viac na kvalitu. A väčšinu z toho dokážu a chcú použiť už v pondelok ráno. A potom aj ďalší a ďalší týždeň.
Presne ako popisuje Robin – tajmostvo Petra Druckera – http://www.robinsharma.com/scripts/ic_blog.php?id=605
Marec 13th, 2010 at 18:12
Zaťaženosť informatikov IMHO nepriamoúmerne závisí:
- na ich odbornej spôsobilosti
- na ich organizačnej schopnosti
- na ich schopnosti povedať NIE (…nemám to v popise práce)
- na ich schopnosti oddychovať
- a čiastočne i na schopnostiach ich vedenia
Marec 14th, 2010 at 0:35
OSS na skolach. Je to zacarovany kruh a dlhodobo to nevidim ruzovo. Teda, aspon z globalneho hladiska u nas.
Stale to bude na jednotlivcoch co ponukaju alternativu. Preco?
1. Motivacia – ako presvedcit ludi aby ho pouzivali, ked nemaju dostatocnu motivaciu. Pre ludi je asi najvacsia motivacia peniaze…toto v skolstve nehladajte. Niektori ucitelia si musia privyrobit inou pracou popri uceniu.
2. Cas – pouzivanie linuxu zo zaciatku je narocne na cas. Ak sa chce clovek udrzovat v “odbornej kondicii” musi mu venovat viac casu ako pri win a win aplikaciach. Sledovat distribucie, programy, kernel,…
3. Odbornost – niektori ju nemaju, niektori ju maju a niektori ju ziskaju casom…
4. Ucitelia – novu generaciu ucitelov treba odchovavat na oss…inak sa to do skol prirodzenou cestou nedostane.
5. Zvyk – ked xy rokov pouzivam win…a som spokojny. Preco zmena? Ktora ma bude stat cas = peniaze. Toto je pekne vidiet aj na ziakoch. Priblizne od 8 rokov maju pc a v nom win. Tu by pomohlo velke/plosne nasadenie oss do ZS (minimalne ako alternativu).
6. Stat a ministerstvo skolstva – by mali ludi tlacit k oss, mali by byt vzorom. Na toto mozeme zabudnut…Od ’89 sa skolstvo, zdravotnictvo, ciganska problematika(socializacia, integracia, vzdelavnie), vyskum a vyvoj neriesia, resp. riesia s min. davkou pozornosti(“len aby sa nepovedalo”, prip. to nie je vidiet). Neviem si predstavit, ze stat sa do oss pusti s otvorenou narucou…:(
7. Generacia – ucitelov a vedenia jednoducho slovenske skolstvo starne a neprisposobuje sa dobe. Cest vynimkam, ktore na svoj vek idu s dobou a zvysuju svoju odbornost.
8. Skolenia a ucebnice – nemame, nerobime, nevydavame…pricin je viac.
9. Sudrznost – skoly by si mali navzajom pomahat, ludia by si mali pomahat.
10. Ludia a ziaci – ako sa stavaju k oss? Vedia o nom ? Chcu ho ? Ako ho prijmaju ? Ako su informovany ? Zobral som to vseobecne, ale aj tieto faktory si treba vsimat.
Mozno sa mylim, mozno to prehanam a mozno mam pravdu.
Sry, za dlhy komentar. Nejako som sa rozpisal;)
Marec 16th, 2010 at 18:13
No jo. Ale zjednoušování chce, jak jsi psal na začátku pohodu a nohy v teple. Jak si jednou zvyk oblékne železnou košily, tak se v tom jede a vééélmi špatně se mění. Nejen ve školách, ale i pracovním procesu (učitelky omluví
)
Marec 16th, 2010 at 18:18
@schidlo: Hovorí sa, zvyk je žlezná košeľa. A ja dodávam: A najhoršia je hrdzavá, vtedy s ňou ani hever nepohne.