Zaujímavosť: Ceny lokalizovanej verzie produktov, pri nákupe cez distribútorov sú o 30% nižšie.
Naviac študentské verzie produktov, ako je Photoshop, je už možné využívať aj na komerčné účely.
Web dizajnérov bude určite zaujímať nová verzia Dreamwaveru, ktorá má priamu podporu pre CMS ako Drupal alebo WordPress. Ukážky z používania nájdete na Adobe TV.
Na SE-Radiu som narazil na jeden veľmi dobrý diel podcastu – Software Archeology s Daveom Thomasom, hovoril o softvérovej archeológii. Tento diel je podľa mňa esenciálny a softvérová archeológia by mala byť súčasťou vývojárskych kurzov.
Dave rozdelil softvérovú archeológiu na dve skupiny. Prvá skupina sa zaoberá výhradne len čítaním a snahám porozumieť dávno zaniknutým vývojárskym civilizáciam. Vyžaduje to trpezlivosť, znalosť jazykov a technológii. Druhá skupina zahŕňa už aktívny prístup ku kódu a jeho modifikácie.
Softvérová archeológia je celkom nešťastne zamieňaná za prístup Indiana Jonesa, teda zahrabať sa do kódu a víťazoslávne z neho vytiahnuť artefakty. Artefakty sú dôležité. Avšak tak ako v archológii, to podstatné spočíva v snahe porozumieť kontextu a pochopiť kultúru.
Dave spomínal jednu zaujímavú techniku: zobrať zdrojový kód, otvoriť ho v editore a zmenšiť písmo na 2px. Stratí sa síce čitateľnosť, ale na povrch vypláva štruktúra kódu. Dokonca je ľahko odpozorovateľné, ktorý kód bol skopírovaný. Pri tak malom písme začnú byť zjavné opakujúce sa vzory v štruktúre kódu.
Dobrá bola aj jeho poznámka k písaniu dokumentácie. Pri archeologickej výprave je dôležité si uvedomiť, že dokumentácia klame. Často sa stane, že po zmene kódu už nie je aktualizovaná. Siahodlhé litánie v docstringu funkcie sú absolútne zbytočné, pretože sa nikto neunavuje to opravovať.
A teraz jeden veľmi zlomový postreh k písaniu dokumentácie v kóde: Pokiaľ dokumentujete ČO funkcia robí, tak je to zbytočné, tieto informácie odvodíte z kódu a z parametrov. Samozrejme krátky náčrt sa hodí, ale nemá význam popisovať všetko a podrobne. Dôležité je dokumentovať PREČO funkcia robí, to čo robí. Relatívne malý rozdiel v písaní textu, kompletné mení jeho kvalitu.
Pokiaľ neviete napísať PREČO funkcia má vôbec niečo robiť, nie je náhodou zbytočná? Nemáte náhodou nejasné zadania? Viete vôbec prečo to celé píšete? Tento prístup veľmi pripomína knihu od Simona Sineka – Start with Why.
Podľa Davida sú veľmi dôležité testy. Pretože testy, na rozdiel od dokumentácie, tak výrazne neklamú.
Pokiaľ sa niekto vydáte na púť archeológa, jednoznačne musíte byť vyzbrojený grepom. Asi najdôležitejší parameter grepu je pre archeológa -v, ktorý neguje výsledok vyhľadávania.
grep -r artefakt * | grep -v Indiana
Uvedený príklad vám pomôže násť všetky riadky so slovom artefakt, pričom tam nebude slovo Indiana.
Pokiaľ aktívne modifikujete kód, tak ako správny archeológ si najskôr nachystáte svoje prostredie a dáte kód do version control (napríklad Git).
Teraz sa môžete pustiť do modifikácii a testovania. Pokiaľ softvér vyžaduje veľa závislostí, uistite sa, že máte bootstrap skript, ktorý vám umožní OPAKOVANE vytvoriť prostredie pre archeologické pokusy. Ak takýto skript neexistuje, je vašou úlohou ho zostaviť. Vývojár/archeológ, ktorý príde po vás, vám nechá vyrobiť minimálne sochu na vašu počesť.
Kód je síce digitálny, ale hnije. Pokiaľ necháte rok stáť kód bez údržby, tak vám proste zhrdzavie. Je veľmi dôležité si tento fakt uvedomiť. Rozbehnutie zhrdzaveného a zhnitého kódu môže stáť niekoľko dní práce. Dokonca v prípade, že neexistuje bootstrap skript, tú starú herku ani nerozbehnete.
Dave odporučil začínajúcim arechológom, aby si prešli kód interpretera pre jazyku, v ktorom píšu. Napríklad Perl, Python, Ruby alebo PHP. Takáto znalosť umožní lepšie pochopiť fungovanie a štrukturovanie kódu.
Z podcastu som vypichol tie body, ktoré ma najviac zaujali. Určite odporúčam, aby ste si vypočuli tento diel o Softvérovej arecheológii. Ušetrí vám to hodiny frustrácií z nezrozumiteľného kódu.
Niekedy to v archeológii môže dopadnúť aj takto – utekajúci developer opúšťa na svojom prskolete rútiace sa dátové centrum.
Alvin Toffler napísal v roku 1970 knihu Future Shock. “Predpovedala” blízku aj ďalekú budúcnosť. Medzičasom prešlo 40 rokov. Dnes táto kniha vyznieva akoby bola zo súčasnosti. Kniha sa zaoberá abnormálnym rastom zmien, definuje informačné preťaženie a vyvodzuje dôsledky vo forme rôznych “výziev”, ktorým musíme denne čeliť.
Prechádzal som Wikipédiu a narazil som na to, že Stratovarius v roku 1988 nahral pesničku s názvom Future Shock. Pieseň si požičala časť motívu od Tofflera.
Adobe AIR Marketplace je miesto, kde nájdete množstvo AIR aplikácií. Jednotlivé softvérové produkty môžete hodnotiť, komentovať alebo publikovať. Publikovanie aplikácie na Adobe AIR Marketplace je zdarma.
Predaj aplikácii cez marketplace je momentálne v stave beta.
Pokiaľ máte nejakú aplikáciu a potrebujete zabezpečiť jej ochranu pred neautorizovaným šírením, odporúčam riešenie Nitro LM. Je prepracované a zamerané na Rich Internet Application (ďalšie informácie).
Pokiaľ chce človek vytvoriť diagram, ktorý by vyzeral aj trochu k svetu, tak môže použiť Visio alebo Dia. Problém však nastane, keď na tomto diagrame má pracovať viac ľudí. Typicky potrebujete spraviť SWOT analýzu a polovica tímu je roztratená niekde v ďalekom svete. Posielanie e-mailov s diagramami je celkom ťažkopádny prístup. Ukladanie do verzovaného repozitáru je trochu lepšie riešenie, ale stále nemá dostatočnú dynamiku.
Creately.com poskytuje prostredie na on-line vytváranie diagramov. Umožňuje zdieľať tieto diagramy medzi používateľmi. Všetky diagramy sú verzované, takže sa nemusíte báť, že prídete omylom o údaje.
K dispozícii je predchystaná široká paleta príkladov a flowchartow. Prostredie je postavené nad Adobe Flash Platform.
Pokiaľ potrebujete jednoducho a rýchlo nahrať krátky screencast, môžete použiť napríklad Jing.
Pracuje sa s ním veľmi jednoducho. Vyberiete si región obrazovky, ktorý chcete zaznamenať a spustíte nahrávanie. Jing umožňuje kombinovať nahrávanie obrazovky s webkamerou.
Výsledok môžete uložiť napríklad do formátu MP4. Použivatelia WordPressu môžu vložiť toto video do stránky pomocou pluginu Flow Player for WordPress alebo video nahrať na Youtube.
Pomcou Jingu som vytvoril napríklad screencast k nástroju Screen a krátky tutoriál k používaniu Adobe Flash Builder 4.
Ešte dodávam, že na stránkach FlexGarden.net nájdete niekoľko tutoRIÁlov a návodov aj v slovenčine. Pokiaľ by vás nejaká téma z RIA zaujala a radi by ste ju videli spracovanú v zrozumiteľnom jazyku, napíšte
