Syndróm Not Invented Here (Nebolo vymyslené u nás) odmietavý postoj k veciam a konceptom, ktoré nevznikli priamo vo firme.
Vo firme tento syndróm môže vzniknúť z prehnaných obáv alebo neistoty. Typickým zdrojom takejto neistoty je neexistencia funkčnej inovačnej časti firmy. Inovačné jadro firmy má za úlohu objavovať nové obzory a posúvať možnosti rozvoja ďalej.
Prevezmem jeden koncept od Jána Košturiaka. Firma by mala mať dve firmy (jadrá). Jedno jadro sa stará o výrobu a služby, ktoré firmu živia dnes. Druhé jadro sa stará o inovácie, zameriava sa na budúcnosť. Inovačné jadro má za úlohu nájsť cesty pre rozvoj firmy. Koncept môžeme prirovnať k dvojjadrovému procesoru. Jadrá fungujú čiastočne nezávisle, ale sú na seba napojené.
Pokiaľ odbúrame inovačné jadro, dostaneme firmu, ktorej horizont rozvoja je obmedzený. Firma s jedným jadrom spotrebuváva väčšinu svojho výkonu na zabezpečenie operatívy a nezostávajú jej kapacity na rozvoj. Dôsledkom je, že firma často už nedokáže inovovať v inej oblasti ako je cena.
Pokiaľ jednojadrová firma ešte naviac nie je schopná akceptovať inovácie z vonku, tak flexibilita firmy klesá omnoho rýchlejšie. Syndróm Not Invented Here sa môže stať osudným.
Niekoľko indikátorov pre detekciu inovačnej bariéry:
- všetko sa rieši “starým dobrým spôsobom”, ktorý sa používa veľmi dlho, aj napriek pretrvávajúcim negatívnym reakciám klientov
- firme sa “darí a zisky rastú” a preto si manažment myslí, že inovácie sú “nevhodné”
- prítomnosť syndrómu Not Invented Here
- zvýšený výskyt povedomia: “kto nič nerobí, nič nepokazí”
- je podporovaný strach zamestnancov o “teplé miestečko”
- “inovuje” sa len v oblasti znižovania nákladov a šetrenia
- prítomnosť Short Pencil problému
Ako odbúrať takúto bariéru a odmietanie?
To proti čomu v takomto prípade stojíme, je bežná reakcia na zmenu.
Priebeh je nasledovný: v prvej fáze dôjde k šoku zo zmeny. V druhej fáze nastupujú negatívne emócie, ktoré spôsobia odmietanie zmeny. Tretia fáza predstavuje depresiu. A tu je dôležitý bod zvratu. Buďto dôjde k rezignácii a žiadna pozitívna zmena sa nedosiahne. Alebo sa podarí zvrat k lepšiemu.
Je dôležité si uvedomiť princíp 5 fáz zmeny. Pri plánovaní inovácie ju nutné sústrediť sa na vytvorenie vhodných podmienok pre bod zlomu, tak aby ďalšie kroky smerovali pozitívnym smerom.
Jeden z možných postupov pre zavedenie zmeny je pekne ilustrovaný v knihe od Johna Kottera – Náš ľadovec sa rozpúšťa.
Trochu iný pohľad do problematiky zmeny v organizácii prináša Linda Rising vo svojej knihe Zmena bez strachu.
