Georgik

Tak si inštalujem balíček a aha ho koťuhu. Dpkg mi začalo nepekne nadávať v jazyku C:

dpkg: ../../src/packages.c:221: process_queue: Assertion `dependtry <= 4' failed.

Ej veru. Nejakú chvíľku som sa s problémom trápil. Skúšal som ručne odstrániť balíky, potom ich zase pridať. Presne tak ako to tvrdilo veľa užitočných príspevkov vo fórách. No a hádajte ako to dopadlo? Nepomohlo to.

Pozrel som sa teda na archív balíčkov. Vravím si, skúsim upgrade dpkg.

wget http://ftp.cz.debian.org/debian/pool/main/d/dpkg/dpkg_1.15.4.1_i386.deb
dpkg -i dpkg_1.15.4.1_i386.deb
dpkg --configure -a

Zabralo. Pravdepodobne to bola chyba v implementácii dpkg.

Pridať na Facebook

Ujo Balmi mal pravdu, keď vybehol na javisko a hulákal: “Developers! Developers! Developers!”

Zvláštne. Nikto ho nebral vážne. Všetci z neho mali srandu. A pritom mal pravdu. Veľkú pravdu.

Niečo však jeho prejavu chýbalo. Človek mal skôr pocit, že sa jedná o nejaký kŕč.

Windows Mobile je skvelý systém. Dobre, tak je to fajn systém. Ok, je to skoro použiteľný systém. Na mašinkách od HTC sa s tým dá telefonovať. Ale nie je to žiadny zázrak, za ktorý by sa oplatilo vyhodiť desiatky tisíc. Na geocaching v teréne stačí.

Prečo Symbian je prakticky mŕtvy? Pretože aplikácie naň sa píšu veľmi zle a certifikačná perepúť je strastiplná. Prečo naopak iPhone kvitne a zarába ťažké drobné za aplikácie? Pretože aplikácie sa píšu jednoducho a on-line sklad s aplikáciami priam prekypuje tovarom.

A kde je Windows Mobile? Človek by si povedal, že niekde v strede. Ohoho, pán/slečna/pani, je optimistka. Blíži sa viac k horizontu za ktorým skončil Symbian. Jediné, čo ho drží v operatívnom strehu je silný kapitál pumpovaný transfúziou zo žíl materskej spoločnosti. Prečo? Posúďte príbeh zo života.

Jedného pekného dňa (ráno pršalo), som si povedal, že napíšem program pre Windows Mobile. Vravím si, páni od Microsoftu najali veľké množstvo developerských ťažkoodencov, šermiarov a žonglérov so zdrojvými kódmi. Museli už za ten rok, čo sa venujem Linuxu, Flexu a Pythonu, pokročiť aspoň o míľový krok dopredu. Naivne nalabužený progresom, ktorý zaznamenal Eclipse za posledné roky, som si myslel, že vývoj bude zábava a že spravím program, ktorý ľudí poteší. Ajaj. Ťažko som zaplakal. Ale nepredbiehajme dej a nevyzrádzajme čitateľovi netušenú pointu. Radšej odveďme pozornosť čitateľa tým, že prestalo pršať.

Naštartujem Windows XP, nakopnem Visual Studio 2005 Express a začnem googliť, ako písať aplikácie pre Windows Mobile. I veru našiel som. Srdce moje zaplesalo. V prehliadači vybehla nejaká pekná stránka, asi vytvorená komunitou vývojárou. V titulku bolo napísané Wiki. Ej hola hej! Vyzerá to dobre. Wiki obsahovala odkazy na materiály, ktoré som potreboval. Kliknem vo Fojerfoxe stredným koliečkom na všetky odkazy, tie vyskočia v nových taboch. A hurá do čítania.

Uh, Not found. Not found. This video session is no longer available. Huh! Na otvorenie tejto stránky použite Internet Explorer. Jedine odkaz na Micorosftie stránky fungoval. Tu už vo mne začal hlodať červ pochybnosti, že či by som sa nemal na to vykašlať a radšej napísať aplikáciu v Pythone. Vravím si. Nie, nie. Sú to borci, vrazili do toho ťažké peniaze, musí to fungovať. A veru, že aj hej!

Stránka s návodom: ako začať s vývojom. Nainštalovať Visual Studio. Mám. Stiahnut SDK. Ťahám, resp. preberám po novom (neviete, ktorý jazykovedec toto vymyslel?). Medzitým, kliknem na reklamu: Vyvíjajte pre Windows Mobile pomocou Silverlight. Joho, skúsim to. Adobe Flex poznám, skúsime niečo ďalšie. Jéé, video tutoriál. Klik.

Video sa natiahlo do bufferu a začalo sa prehrávať.

A potom mi prišlo smutno.

Kedysi, a nie je to tak dávno, mi niekto rozprával príbeh o jednom podnikateľovi. Vymyslel skvelé štvorkolky. Spravil prototypy. Tie sa odberateľom veľmi páčili. Spravili kontrakt na odber obrovského množstva štvorkoliek. Chlapík si zohnal peniaze, postavil mini fabriku a začal vyrábať. Keď mal hotovú asi  polovicu štvorkoliek, prišiel za ním odberateľ, že kontrakt ruší a nič odoberať nebude. Že dostal podstatne lacnejšiu ponuku. Hádajte od koho. Presne rovnaké štvorkolky začala zrazu chŕliť Čína. Chlapík sa šiel pozrieť na onen čínsky zázrak a očiam neverí. Jeho stroj 1:1 a ešte okopírovali aj zle naolejovanú reťaz so šmuhami.

A tak to vyzeralo aj so Silverlightom. Vykradnutý Adobe Flex, ešte aj s pokazenou prevodovkou a odpadnutým zadným kolesom. Áno, nalepili na to pár nálepiek viac. Ale…

Proste smutné.

Tu sa dostávame k prvému miestu, kedy sa potvrdí, že Balmík mal pravdu. Vývoj sotvéru nie je mechanická záležitosť. Na to, aby softvér fungoval ako má, potrebuje okrem štruktúry aj svoju dušu, ktorú tam vložia vývojári. Môžete okopírovať technológiu, ale pokiaľ nemáte vývojárov, ktorý žijú týmto softvérom, máte stále len prázdnu schránku. Vývojarov, ktorý mu pridávajú novú silu a energiu. Bez nich softvér umiera. Takýchto vývojárov, Balmi tak zúfalo vo svojom bojovom pokriku hľadal. Dôkaz o ich nedostatku je Silverlight. Tak ako čínsky priemysel, tak aj Microsoft kopíruje, čo sa dá. Nedokážu ale skopírovať to živé.

Opustil som jednu slepú cestu Silverlightu a vydal som sa na pokračovanie vo svojej púti, dúfajúc, že na konci dňa budem mať aplikáciu pre Windows Mobile.

Prebral som si SDK z webu a to ma prebralo. Spustil som inštaláciu. Nešťastný Windows XP získal novú experience. Okrem myšky sa toho moc nehýbalo. Asi po 10 minutách mi vyskočilo okno, že som trúba a že SDK nepobeží s Microsoft Visual Studio Express Edition. Huh! A tak som začal hľadať a inštalovať a…. Zúfalé. Gigabajty stiahnutých dát. Stovky odkazov vedúcich nikam. Už som pochopil, prečo je tak málo aplikácií pre Windows Mobile. Len veľmi málo ľudí sa prestireľa až do posledného levelu, kde je možné aplikáciu spustiť.

Balmi mal pravdu. Nehovorte mi, že nie. Zoberme si taký Debian. Len testing verzia obsahuje cez 28 000 softvérových baličkov. 28 000 kúskov softvéru, ktorý niekto zobral, zhodnotil, zabalil, okomentoval a publikoval a niekto používa. A nie je to nejaký šlendrijánsky softvér plný červov a vírusov. Toto má proste kvalitu. Prečo Windows nemá také? Spomeňme si na Balmiho. Je to presne tak ako kričal. Záleží na ľuďoch, ktorý tomu venujú svoju energiu.

Apple? Pišta a company sú vysmiaty ako lečo. Zobrali silu open source sveta a skonvertovali ju do nového biznis produktu. Primašlili k tomu pekný kukuč. Nachystali vývojárom platformu na vývoj. Jednoduchú, rýchlu. Pridali im on-line obchod, aby mohli svoju ručnú prácu pekne predávať. Tu za dolár, tu za euro.

Googlovic kompánia? Zašli vo svete open source ešte ďalej. V svojom minimalistickom duchu nachystali množstvo nástrojov. Podporu, wiki. Takže nováčik sa dostane okamžite k plnému vývojárskemu výkonu.

A ako to nakoniec dopadlo tá moja aplikácia? Po pol dni strávenom, inštaláciou, sťahovaním, preinštalovaním, upgradovaním, čítaním odkazov, ktoré nikam neviedli, som si povedal a dosť. Zobral som Pythona a PPYGUI a konečne som sa začal hrať.

Pridať na Facebook

Prednedávnom som si upgradol svojho verného Debiana testing. Ten už má nejaký ten rok. Žiadne preinštalovanie, maximálne rsync na nové železo. Inštaloval som ho ešte z Knoppixu 3.1 v roku 2003.

No a ako to už tak chodí pri mega upgradoch, vždy sa niečo pokašle. Tentokrát mi prestalo fungovať prepínanie klávesnice US, SK qwerty. Qwertz ma neuveriteľne vytáča. Chviľku som si vystačil s ručným prepínaním klávesnice pomocou:

setxkbmap sk qwerty

Keď už ma to prestalo baviť, tak som pogooglil a prišiel som na to, že konfigurácia Xservra (/etc/X11/xorg.conf) by mala vyzerať nasledovne:

Section “InputDevice”
Identifier  “Generic Keyboard”
Driver      “keyboard”
Option      “CoreKeyboard”
Option      “XkbRules” “xorg”
Option      “XkbModel” “pc104″
Option      “XkbLayout” “us,sk”
Option      “XkbVariant” “,qwerty”
Option      “XkbOptions” “grp:alt_shift_toggle,caps:shift,grp_led:scroll,altwin:super_win”
EndSection

Lenže toto fungovalo predtým. Nie taraz. Konfiguroval som, prekonfigurovával, reštartoval Xserver. Nič. Stále koťuha zanovito prepínala US, SK qwertz. V Gnome sa cez GUI dalo toto nastavenie prepnúť v danej session, ale môj WindowMaker s kačičkou zostával naocot. Samé qwertz. Tak som si povedal: Dosť! Tebe došli konfiguráky, mne trpezlivosť.

Použil som jedno z obyčajných riešení. Umiestil som nasledujúci príkaz do GNUstep/Library/WindowMaker/autostart:

#!/bin/sh
setxkbmap us,sk -variant ,qwerty -option “grp:switch,grp:alt_shift_toggle,grp_led:scroll”

A tak všetko zase šťastne funguje. Kačička si veselo pláva a mne funguje sk qwerty.

BTW: Kačička bola nahraná pomocou programu Byzanz:

byzanz-record -x 1336 -y 64 -h 64 -w 64 -d 27 -l kacicka.gif

Pridať na Facebook

“Nóóo, ono mi to zas nejde.”

“Čo?”

“Už som to desať krát preinštaloval a stále to hlási: doinštalujte ovladač pre import ružových sloníkov.”

“A nebolo by lepšie tam ten ovladač nainštalovať?”

“Áaale, ja som už skúšal modrých a žltých sloníkov a nejak sa pobili, tak som preinštaloval celý systém.”

“A?”

“Nefunguje to.”

“Hm. A čo tak preinštalovať celý dom.”

“Vidíš, to ma nenapadlo. Idem pohľadať inštalačné CD.”

Reinštalatér je ďalší antipattern (anti-vzor), s ktorým sa v IT praxi bežne stretnete. Do istej miery sa podobá vzoru Reštartér. Reinštalatér spotrebuje enormné množstvo času v rôznych dialógoch, niekoľkonásobným sťahovaním toho istého updatu alebo opravy.

Tento vzor sa typicky prejaví tam, kde osoba nemá dostatočné znalosti a dokonca ani netuší, že väčšina aj grafických inštalácií sa da plne automatizovať a veľa problémov sa dá vyriešiť aj bez preinštalovania. Preinštalovanie ako také väčšinou problém nerieši, skôr ho na určitú dobu oddiali.

Narozdiel od Reštartéra môžeme identifikovať určité prvky návykovosti. Pravý Reinštalatér sa cíti nesvoj, pokiaľ aspoň raz za deň nepreinštaluje nejaký program a raz zatýždeň celý systém.

Poďme sa pozrieť na opačný protipól a to sú možnosti automatickej inštalácie. Napríklad ja mám Linux Debian, ktorý som nainštaloval z Knoppixu, ešte roku 2003. Medzitým systém vymenil niekoľko hardvérov a niekoľko krát sa naklonoval na iné počítače pomocou rsyncu (kópia filesystému) a je tak vyladený, že nové inštalácie systémov sú proti tomu neohrabaný behemoti aj napriek tomu, že majú nové preblýskané KDE.

Ale nie len Linuxom je človek živý. Napríklad na Windows existujú skvelé nástroje ako Symantec Ghost. Človek vytvorí jeden image a ten potom len klonuje. No a skutočný úspora času prichádza s AI  Snapshot. Tento nástroj vie porovnať stavy počítača pred a po inštalácii a vytvoriť balíček, ktorý je možné pomocou Symantec Management Console distribupvať na klientské počítače. Takže taký OpenOffice človek nainštaluje len raz a potom ho deployne behom pár minút na 50 strojov. A určite existuje aj kvantum ďalších nástrojov na automatickú inštaláciu. Sem s nimi

Pridať na Facebook