Dámy a páni. Budúcnosť HTML5 sa stráca v temnote! Časť prehliadačov ju vidí zelene, časť červene, ale Elinks ju vidí jednoznačne čierne. 
-
24Aug
-
18Aug
Príkaz ls vypíše zoznam súborov. Nič prekvapivého. No, až na tú lokomotívu.
Každý správny administrátor na server nainštaluje balík sl
Používatelia sa potom nestíhajú čudovať, koľko lokomotív im behá po termináloch. Dokonca niektoré aj lietajú.
Aké parametre podporuje sl?
-a – stala sa nehoda, ľudia vo vlaku volajú o pomoc
-l – malá lokomotíva
-F – lietajúca lokomotíva
-e – povolí prerušenie pomocou CTRL+C
Autorom programu sl je Toyoda Masashi.
Za odkaz na tento skvelý príkaz ďakujem Weslymu.
Tags: humor, linux, lokomotíva, príkaz
-
01Júl
Tak a dosť.
Bez srandy, fakt už dosť.
Ja vám ako rozumiem, že to tam za tou mlákou, je to ako kúl. Ale fakt ako stačilo.
Vážne.
Napíšete do voľajakého nezodpovedného systému, vyvinutom v USA (rozumej v Indii), svoje meno a zrazu ste niekto iný/iná/iné/ino/taj.
Napríklad taký chudák Kôň sa stane Konon. V horšom prípade K??. V ešte horšom prípade K štvorček štvorček. A v tom najhoršom sa dozviete, niečo na štýl: “You do not exist! Go away.”
Chápem, že tam za veľkou mláčkou hádžu manažéri bobek na fungovanie diakritiky. Potom ale dôjdu do Európy. No a div sa svete. Taký systém by ani Svätoplukovi nepredali
Z čučoriedok sa stane nejaký polotovar a cencúľ sa napoly rozpustí.
Ja vám rozumiem, že potrebujete generovať to reveňjú. Ale aspoň sa snažte. Pretože bez diakritiky ste nahratý ako Bata (pre našinca s podporou diakritiky: Baťa) s drevákmi.
A aby som nebol taký jednostranný. Keď už chcete niečo nasadiť z EU do Brazílie, tak by bolo tiež vhodné, aby diakritika fungovala
Tags: diakritika, humor, manazer, USA
-
26Feb
V tom prípade mám pre vás jednu cennú radu.
Nezakladajte si firmu. Založte si cirkus.
Áno, cirkus. Môžete založiť aj ZOO, ale tá je čosi drahšia.
Narazil som na všeobecne rozšírený blud o tom, že keď správne vytuníte automatizáciu výroby/vývoja/pečenia rožkov, tak môžete zamestnať cvičené opice.
Samozrejme. Môžete. Len sa potom nesťažujte, že to vyzerá ako v opičiarni a výsledný produkt by nebral ani tuplovaný oposum.
Proste týmto smerom vedie cesta len v prípade, že sa chcete zbaviť prebytočného budgetu.
Ako vidím automatizáciu a optimalizáciu? Vymyslel som si motto Lightweight Software Automation. Teda v preklade: Ľahkotonážna softvérová automatizácia.
Prvou a najzásadnejšou vecou, než sa začne vôbec uvažovať nad automatizáciou, je úspešné nájdenie odpovede na otázku: Prečo?
Niekedy zistíte, že vlastne nie je dôvod na optimalizáciu a pridávanie raketových motorov k procesu. Pokiaľ nápad/kreatívny záchvat prejde prvým testom, pokračuje do ďalšieho levelu.
Druhým levelom je Debordelizácia. V múdrom preklade lean development.
Ako chcete vytuniť auto, keď vám z neho odpadávajú hrdzavé plechy a občas odletí výfuk? Môžete to premaľovať na kreatívny proces, ale ten výfuk vám aj tak odletí.
V oblasti softvéru sa dá tento krok realizovať napríklad vymazaním 50 MB zdrojového kódu z aplikácie, ktorý tam nikto nikdy nepoužil. Pre istotu bol tento mamut kompilovaný v 20 rôznych verziách, o ktorých nikto nič netuší.
Debordelizácia nie je jednorázový krok, musí prebiehať neustále. Neporiadok nespí!
Pokiaľ sme debordelizovali aspoň na základnej úrovni, môžeme začať zostavovať automatizačné nástroje. Je nutné hľadať miesta, kde to má skutočne význam a prináša to ľuďom určité vylepšenie. Pozor! Prekvapenie! Tvorba nástrojov je postupná a nástroje vám nevyskočia zo dňa na deň. Prečo?
Softvér musíte skamarátiť s ľuďmi. Tu prichádza na scénu najťažšia časť: použitie soft skillov (soft skill nie je softvér
. V preklade: bude si to vyžadovať čas. Pokiaľ nástroj bude na mieste o rok a budú ho všetci používať a nebudú chápať, ako mohli bez neho žiť. Tak ste dosiahli úspech.Tags: automatizácia, humor, neporiadok, psychológia, správanie, vzor
-
13Feb
Ej bisťu. Tuto za kopčekom, hneď vedľa dedinky v údolí, je Hybe. A tam Pacho Hybský zbojník.
http://www.youtube.com/watch?v=y7teLUbAURA
“Baúúú! Vaúúú!”
“Pánske vozy idú! A veľkú ťrchu nesú! Tam musí byť dukátov!”
“Kde?”
“Neďaleko Važca!”
“Nááá kóóónééé!”
“A kde by sme ich vzali?”
“… No, tak utekajme.”
Vtipné, zábavné. Teraz zmeňme žáner. Z humorného filmu sa prenesieme do amerického thrilleru.
Za siedmimi horami a siedmimi daňovými systémami, niekde na pomedzí Lamanšského prielivu a Balkánskeho poloostrova, bola malá sotfvérová firma. Darilo sa jej. Inu bohatieri z manažmentu si povedali: “Načim je nám do sveta sa hotovať.”
I začali plány na veľkú expanziu do zemí amerických plánovať.
Prileteli do Ameriky. Tu ich nie chlebom a soľou uvítali, ale dolárom a hamburgerom ich hostili. I manažment šťastne grafíky v exceli vyfarboval a revenue si počítal a index na burze zvyšoval. V každom štáte ich vítali s radostným džavotom a s nadšením v očiach softvér nakupovali.
I bohatieri a hrdinovia skoro by na vavrínoch zaspali, keby sa do zeme Texas zvanej nevybrali.
Hamburger uvítací čakali. I právnici v kravatách s kufríkom k nim pristúpili, rukami si s nimi potriasali. Uchlácholení bohatieri si ani nevšimli, odkiaľ tu na nich právnici zbrane vytasili. I bohatieri naši, do hlavní softvérových patentných brokovníc pohliadnuť museli.
“Bohu dušu a nám doláre”, zrúkol hlavný právnik, význemne softvérovým patentom zahrozil.
Hádam aj o gate by ich zbojníci v právnickom háve pripravili, keby si bohatier Ivánuška na radu starej matere nespomenul.
“Ivánko. V ďalekých zemiach amerických, tam kúsok za Picburgskými humnami, v sklenennom paláci, žije kráľovná ríše Kaľifornskej. Ak by si sa v problémoch ocitol, na toto telefónne číslo zapískaj. Pomoc dorazí.”
Ivánuška neváhal, na číslo zapískal. Div divúci sa udial.
Zo zeme začali právnici vyskakovať, ani čoby prútkom čarovným šibol. I banditi za právnikov preoblečení, čo softvérovými patentnými bambitkami mávali, sa na útek dali. Fujázdili preč, ani čoby sedemhlavý protimonopolný úrad v pätách mali.
Keď sa banditi sťaby gáfor vyparili, z diaľky sa do uší bohatierom prevolávanie na slávu donieslo. Ľudia z malých aj veľkých softvérových firiem na ulice vychádzali a na slávu bohatierom prevolávali.
“Dobrý človeče, prečo tak rozradostený jasáte a kotrmelce z radosti metáte?”, pýtal sa Ivánuška.
“Zachránili ste nás! Títo banditi kradli financie z našich softvérov a vždy nám bambitkami patentnými hrozili. Ani web stránku sme si spraviť nemohli.”
I vyzeralo všetko dobre, softvér sa predával, trh rozkvital. Čitateľovi však neunikne jeden detail. Kam sa banditi podeli? Kde tie svoje nové pikle kujú, ako ozbíjať softvérárov svojimi patentnými bambitkami?
-
26Dec
Len tak náhodou zapnem ČT2. Čo to? Nejaké známe postavy? Bábi Zlopočasná? Počkať, počkať. Stařenka Oggová? Hou! Veď to je divadelné spracovanie Maškarády od Terryho Pratchetta.
Výborne som sa nasmial. Herci z Divadla v Dlouhé odviedli skutočne excelentné predstavenie. Super! Viac takýchto predstavení!
Pretože: Go must show on!
http://www.divadlovdlouhe.cz/repertoar.html?repertoarId=22Tags: ČT2, humor, Terry Pratchett, zábava
-
18Dec
Do prvého apríla je síce ďaleko. Občas si je proste dobré pripomenúť niektoré základné pravdy, na ktoré narazí každý (ne)IT človek. Veď to poznáte ako to vo svete chodí.
Vyberiem moje najobľúbenejšie (vo voľnom preklade)
1. Musí To Fungovať.
5. Vždy je možné skombinovať rôzne problémy do jedného komplexného riešenia. Vo väčšine prípadov je to veľmi zlý nápad.
8. Je to omnoho zložitejšie, než si myslíš.
12. Návrh protokolu dosiahne dokonalosť, nie vtedy keď nie je čo pridať, ale keď nie je čo odobrať.
Ďalšie info z RFC 1925 nájdete v anglickej a českej verzii. Prajem príjemnú zábavu
-
12Dec
Narazil som na skutočne zaujímavý záznam prednášky prof. Zelinu. V prednáške spomína rôzne techniky a metódy hodnotenia študentov. Veľkú časť venuje hodnoteniu faktorov výuky. Prednáška je veľmi fundovaná a súčasne je zábavná. Pokiaľ pracujete v obore, ktorý si vyžaduje soft-skills, určite si túto prednášku pozrite. Je tam veľa inšpiratívnych postrehov, ktoré môžu pomocť pri identifikácii komunikačných problémov.
Video má 100 minút.
K prednáške som sa dostal, cez video odkazy Romana Baranoviča na Vimeu. Vďaka.
Tags: humor, prednáška, psychológia, správanie, učenie
-
26Nov
“No, tunak, šak sprav to hentak, to bude dobré. Šak potom to spravíme lepšie. To je dočasné riešenie.”
Koniec.
Videli ste už dočasné riešenie, ktoré by nepretrvalo veky?
Už niekoľko krát som narazil na efekt “dočasného riešenia”. Dočasné riešenie je nebezpečné, drahé a trvalé. Prečo?
Ok, takže máme problém. Z radiátoru nám kvapká voda. Ako ho budeme riešiť? Zoberieme kelímok od jogurtu, šup to pod radiátor a je vyriešené. Občas vodu vylejeme. Pohoda, klídek, tabáček. Môžeme si pogratulovať k lacnému, rýchlemu a kvalitnému riešeniu. Podarilo sa nám dokonca prekabátiť aj diablov trojuholník a máme splnené všetky tri faktory naraz. Super!
Ha. Odídeme na dovolenku a na kelímok zabudneme. Čo sa stane? No, pretečie. Naviac otvor v radiátore sa zväčší a celý vykurovací systém sa začne pomaly presúvať k susedom o podlažie nižšie. Oh, aké prekvapenie?
V softvérárčine sú dočasné riešenia ešte nebezpečnejšie. Manažér potrebuje riešenie. Keďže dnes sú všetci bizi, všetko musí byť hneď, zvolí rýchlo riešenie. Zvolí jednoduché “dočasné” riešenie, veď v budúcnosti sa nahradí lepším. A je vytešený z toho, ako múdro to vymyslel.
Lenže implementácia dobrého riešenia sa týmto predražila asi 10 násobne. Prečo?
Na odstránenie dočasného riešenia a nahradenie ho dobrým, potrebujete OBROVSKÉ množstvo úsilia, prostriedkov a odvahy. Jednak implementácia dočasného riešenia, získala vysoký moment hybnosti. Je v prevádzke spolu s fungujúcim systémom. To znamená, že na odstránenie dočasného riešenia musíte zastaviť celý systém. Rozanalyzovať ho, ako funguje. Dočasné riešenie samozrejme nie je dokumentované. ako hovorí ľudová slovesnosť: “Vývojári odchádzajú, kód zostáva.” Ďalej musíte navrhnúť nové riešenie, ktoré bude lepšie. Naimplementovať ho do systému a ladiť nepredstaviteľné množstvo problémov, ktoré vznikne vďaka tomu, že nad dočasným riešením začalo kopec ľudí stavať svoje riešenie.
No a diablov trojuholník si zoberie milého naivného manažéra do pekla a s celým jeho riešením.
Takže milé deti. Keď raz budete mať nutkanie implementovať dočasné riešenie vo vidine kľudných a pokojných zajtrajškov, dajte si pauzu. Zoberte si pero a papier a spočítajte si, koľko vás bude skutočne stáť.
Tags: antipattern, cena, hack, humor, kvalita, riešenie, rýchlosť
-
08Okt
Mal som opäť tú česť, stretnúť sa s veľmi zaujimavou kompozíciou zdrojového kódu. Bolo potrebné doplniť veľmi jednoduchú funkciu. To však samo o sebe nebolo jednoduché.
Pri pohľade na dadaisticko abstraktný zhluk tisícov písmen som zostal chvíľku vydesene sedieť a rozmýšľal som, či sa nenechať zamestnať radšej v jednotke špeciálneho nasadenia alebo v továrni na pyrotechniku. Život by bol asi podstatne bezpečnejší. Už drobná zmena jedného riadku môže spôsobiť obrovský zosuv funkcií a na povrch by mohli vyliezť noví kostlivci, ktorí sa doteraz pokojne ukrývali pod marastom.
Vravím si. Nebudem sa báť. Trochu to tu prevetráme. Zobral som Eclipse s CDT pluginom a hovorím mu: “Naformátuj ten kód, lebo sa v tom ani kompilátor nevyzná!”. Eclipse schramstol súbor. Začal pracovať. Jedno jadro procesora – plný výkon. Druhé jadro procesora – plný výkon. Kačička začína loziť po strope, tak ako postupne dochádza pamäť. Voda fialovie, tak ako dochádza swap. Vetráky zvyšujú obrátky, tak ako sa zvyšuje teplota procesoru. Po chvíli Eclipse pustil obe jadrá a kód bol krásne naformátovaný.
Listujem kódom a hľadam jeho význam. Jednoznačne som identifikoval autorov sklon využívaniu refrénu a tajomna, ktoré dosahoval nedokumentovaním funkcií a kryptickými premennými typu: _nFlag. Ďalší zaujímavý literárny prvok bolo otváranie nových tém, bez dokončenia predchádzajúcich. Tento prvok bol dosiahnutý pomocou vnárania obrovského množstva ifov s náhodným returnom.
Nehovoriac o tom, že autor bol skutočným majstrom inotajov. Väčšina básnikov by mu mohla len závidieť. Inotaj bol často tak tajný, že som jeho význam našiel až po dvoch hodinách študovania autorovho rukopisu.
Celé dielo sa svojím rozsahom blížilo hrdinskému eposu. Menšie funkcie dosahovali len tri tisíc riadkov husto písaného kódu.
Pokiaľ sa autorovi podarilo identifikovať jeho skrytý talent, musí byť dnes jedným z najuznávanejších svetových básníkov. Pokiaľ pracuje naďalej ako vývojár, tak je to jeho škoda, lebo mohol zarobiť podstatne viac.
A ako to celé dopadlo? Najskôr som sa pokúsil použiť obojručný debugger, proti ktorému sa kód úspešne bránil využitím forkovania a spúšťaním nových procesov. Nezostávalo nič iné, len porozumieť celému dielu a s presnosťou chirurga odstraňovať kusy mŕtveho kódu a ten živý kód reimplentovať na lepšie miesto.
Nakoniec to všetko otestovať pomocou BOOSTu a švajčiarského nožíka medzi sieťovými nástrojmi: netcat.
