18. December 2009

12 prazákladných právd o počítačoch, sieti a ľuďoch vôbec

Do prvého apríla je síce ďaleko. Občas si je proste dobré pripomenúť niektoré základné pravdy, na ktoré narazí každý (ne)IT človek. Veď to poznáte ako to vo svete chodí.

Vyberiem moje najobľúbenejšie (vo voľnom preklade)

1. Musí To Fungovať.

5. Vždy je možné skombinovať rôzne problémy do jedného komplexného riešenia. Vo väčšine prípadov je to veľmi zlý nápad.

8. Je to omnoho zložitejšie, než si myslíš.

12. Návrh protokolu dosiahne dokonalosť, nie vtedy keď nie je čo pridať, ale keď nie je čo odobrať.

Ďalšie info z RFC 1925 nájdete v anglickej a českej verzii. Prajem príjemnú zábavu ;-)

Posted in Software engineering (Tags: , ) | No Comments

12. December 2009

Modely vnímania a kognitívne procesy

Narazil som na skutočne zaujímavý záznam prednášky prof. Zelinu. V prednáške spomína rôzne techniky a metódy hodnotenia študentov. Veľkú časť venuje hodnoteniu faktorov výuky. Prednáška je veľmi fundovaná a súčasne je zábavná. Pokiaľ pracujete v obore, ktorý si vyžaduje soft-skills, určite si túto prednášku pozrite. Je tam veľa inšpiratívnych postrehov, ktoré môžu pomocť pri identifikácii komunikačných problémov.

Video má 100 minút.

K prednáške som sa dostal, cez video odkazy Romana Baranoviča na Vimeu. Vďaka.

Posted in Education (Tags: , , , , ) | 1 Comment

26. November 2009

Dočasné riešenie je nebezpečné, drahé a trvalé

“No, tunak, šak sprav to hentak, to bude dobré. Šak potom to spravíme lepšie. To je dočasné riešenie.”

Koniec.

Videli ste už dočasné riešenie, ktoré by nepretrvalo veky?

Už niekoľko krát som narazil na efekt “dočasného riešenia”. Dočasné riešenie je nebezpečné, drahé a trvalé. Prečo?

Ok, takže máme problém. Z radiátoru nám kvapká voda. Ako ho budeme riešiť? Zoberieme kelímok od jogurtu, šup to pod radiátor a je vyriešené. Občas vodu vylejeme. Pohoda, klídek, tabáček. Môžeme si pogratulovať k lacnému, rýchlemu a kvalitnému riešeniu. Podarilo sa nám dokonca prekabátiť aj diablov trojuholník a máme splnené všetky tri faktory naraz. Super!

Ha. Odídeme na dovolenku a na kelímok zabudneme. Čo sa stane? No, pretečie. Naviac otvor v radiátore sa zväčší a celý vykurovací systém sa začne pomaly presúvať k susedom o podlažie nižšie. Oh, aké prekvapenie?

V softvérárčine sú dočasné riešenia ešte nebezpečnejšie. Manažér potrebuje riešenie. Keďže dnes sú všetci bizi, všetko musí byť hneď, zvolí rýchlo riešenie. Zvolí jednoduché “dočasné” riešenie, veď v budúcnosti sa nahradí lepším. A je vytešený z toho, ako múdro to vymyslel.

Lenže implementácia dobrého riešenia sa týmto predražila asi 10 násobne. Prečo?

Na odstránenie dočasného riešenia a nahradenie ho dobrým, potrebujete OBROVSKÉ množstvo úsilia, prostriedkov a odvahy. Jednak implementácia dočasného riešenia, získala vysoký moment hybnosti. Je v prevádzke spolu s fungujúcim systémom. To znamená, že na odstránenie dočasného riešenia musíte zastaviť celý systém. Rozanalyzovať ho, ako funguje. Dočasné riešenie samozrejme nie je dokumentované. ako hovorí ľudová slovesnosť: “Vývojári odchádzajú, kód zostáva.” Ďalej musíte navrhnúť nové riešenie, ktoré bude lepšie. Naimplementovať ho do systému a ladiť nepredstaviteľné množstvo problémov, ktoré vznikne vďaka tomu, že nad dočasným riešením začalo kopec ľudí stavať svoje riešenie.

No a diablov trojuholník si zoberie milého naivného manažéra do pekla a s celým jeho riešením.

Takže milé deti. Keď raz budete mať nutkanie implementovať dočasné riešenie vo vidine kľudných a pokojných zajtrajškov, dajte si pauzu. Zoberte si pero a papier a spočítajte si, koľko vás bude skutočne stáť.

Posted in Software engineering (Tags: , , , , , , ) | 2 Comments

8. October 2009

Básnik alebo Vývojár?

Mal som opäť tú česť, stretnúť sa s veľmi zaujimavou kompozíciou zdrojového kódu. Bolo potrebné doplniť veľmi jednoduchú funkciu. To však samo o sebe nebolo jednoduché.

Pri pohľade na dadaisticko abstraktný zhluk tisícov písmen som zostal chvíľku vydesene sedieť a rozmýšľal som, či sa nenechať zamestnať radšej v jednotke špeciálneho nasadenia alebo v továrni na pyrotechniku. Život by bol asi podstatne bezpečnejší. Už drobná zmena jedného riadku môže spôsobiť obrovský zosuv funkcií a na povrch by mohli vyliezť noví kostlivci, ktorí sa doteraz pokojne ukrývali pod marastom.

Vravím si. Nebudem sa báť. Trochu to tu prevetráme. Zobral som Eclipse s CDT pluginom a hovorím mu: “Naformátuj ten kód, lebo sa v tom ani kompilátor nevyzná!”. Eclipse schramstol súbor. Začal pracovať. Jedno jadro procesora – plný výkon. Druhé jadro procesora – plný výkon. Kačička začína loziť po strope, tak ako postupne dochádza pamäť. Voda fialovie, tak ako dochádza swap. Vetráky zvyšujú obrátky, tak  ako sa zvyšuje teplota procesoru. Po chvíli Eclipse pustil obe jadrá a kód bol krásne naformátovaný.

Listujem kódom a hľadam jeho význam. Jednoznačne som identifikoval autorov sklon využívaniu refrénu a tajomna, ktoré dosahoval nedokumentovaním funkcií a kryptickými premennými typu: _nFlag. Ďalší zaujímavý literárny prvok bolo otváranie nových tém, bez dokončenia predchádzajúcich. Tento prvok bol dosiahnutý pomocou vnárania obrovského množstva ifov s náhodným returnom.

Nehovoriac o tom, že autor bol skutočným majstrom inotajov. Väčšina básnikov by mu mohla len závidieť. Inotaj bol často tak tajný, že som jeho význam našiel až po dvoch hodinách študovania autorovho rukopisu.

Celé dielo sa svojím rozsahom blížilo hrdinskému eposu. Menšie funkcie dosahovali len tri tisíc riadkov husto písaného kódu.

Pokiaľ sa autorovi podarilo identifikovať jeho skrytý talent, musí byť dnes jedným z najuznávanejších svetových básníkov. Pokiaľ pracuje naďalej ako vývojár, tak je to jeho škoda, lebo mohol zarobiť podstatne viac.

A ako to celé dopadlo? Najskôr som sa pokúsil použiť obojručný debugger, proti ktorému sa kód úspešne bránil využitím forkovania a spúšťaním nových procesov. Nezostávalo nič iné, len porozumieť celému dielu a s presnosťou chirurga odstraňovať kusy mŕtveho kódu a ten živý kód reimplentovať na lepšie miesto.

Nakoniec to všetko otestovať pomocou BOOSTu a švajčiarského nožíka medzi sieťovými nástrojmi: netcat.

Posted in Software engineering (Tags: , , , , , ) | 7 Comments

1. October 2009

Čo je to Perpendicular alebo VEĽKÉ disky

Všimli ste si, že sa v ponukách začali množiť disky s technológiou kolmého zápisu? Neviete čo to je? Problémom u bežných diskov je super-para-magnetický efekt. Keď chcete zvýšiť kapacitu disku, môžete napríklad zvýšiť hustotu bitov na platni disku. Bity sa dostanú tak blízko seba, že sa začnú otáčať a strácať dáta. Hitachi vytvorilo veľmi pekné video na túto tému -- Get Perpendicular:

Vďaka tejto technológii skončila éra GigaBajtov a začala Tera Éra.

Na záver ešte jedno podarené video od Hitachi: Život bez disku

Posted in Software engineering (Tags: , , , ) | No Comments

28. September 2009

FreeBSD a Gentoo sú neekologické operačné systémy

Príklad zo života. Máte staršie FreeBSD. Potrebujete naň dostať nový Python s drobnou úpravou v kóde. Táto úprava však vyžaduje nové GCC. Nové GCC vyžaduje MPFR. MPFR vyžaduje GMP.

Celková doba kompilácie 1.5 hodiny. Za túto 1.5 hodinu bežal procesor a disky na plný výkon a spotrebovali kvantum energie. Oproti tomu taký Debian je podstatne energeticky efektívnejší. Vďaka dlhodobo dostupným binárnym balíčkom, je možné rovnakú operáciu zrealizovať behom 5 minút.

Gentoo a FreeBSD? Len kompilujete a kompilujete a zakaždým narazíte na problém, ktorý nikto, nikde, niako nepopísal. Aj dlhé zimné večery sú krátké. ;)

Posted in Thoughts (Tags: , , ) | 2 Comments

23. September 2009

Vzor: Hrach alebo akoby tickety na stenu hádzal

Skúsili ste niekedy hodiť na stenu chleba s maslom alebo parenú buchtu? Čo sa stane? Prilepí sa. Na stene zostane minimálne fľak. Zopakujme celý experiment so sušeným hrachom. Zoberieme za hrsť sušeného hrachu, mávneme rukou a hodíme hrach o stenu.

S údivom môžeme sledovať výsledok experimentu. Sušený hrach sa od steny odráža. Na stene nezostáva prilepený. Akoby hrach na stenu hádzal.

Čo to má spoločné so softvérom? Veľmi veľa. Softvér obsahuje chyby a obsahuje ich veľa. Nemusí sa jednať o chybu štýlu, že sa vám v bankovom systéme odčítajú dva výbery z bankomatu namiesto jedného. Ale napríklad o nepríjemnú “chybu”, kedy musíte 10x kliknúť na okienko a potom sa otočiť na kolieskovej stoličke a v pravý moment stlačiť enter.

Čo s takýmito chybami? Vačšinou je dobré ich oznámiť autorom, aby ich odstránili. Takže sa pripravme na hod. Uchopíme problém. Rozoženieme sa. A hádžeme.

Problém dopadne do ticket systému, ktorý ho dostatočne spomalí, aby nešťastných vývojárov nezhodil zo stoličky a nepriklincoval o stenu. V ticket systéme zostane problém hybernovaný a uchovávaný len s malým množstvom pôvodnej energie. Pôvodná energia mohla byť skutočne ohromujúca, niekedy pripomínajúca výbuch sopky. Len namiesto kamenných bômb, padajú veľmi ťažké nadávky.

Ako vidíme, obranný účinok ticket systému je úžasný. Niektoré tickety sú preradené do sekcie vyhnívacia nádrž a po roku sú zmazané, ako nerelevantné.

A čo s tým robiť? Prečo ticket nie je vyriešený včas? Jednoducho preto, že nie sú dostatočné sily a manažment nevidí v tickete dostatočnú dôležitosť, aby preorganizovával vývojárov. Často tieto tickety znamenajú opravu 1-2 riadkov kódu. Čo je však podstatnejšie, 1-2 dni času vývojára. Na konci mesiaca už len zostane otázka: a kto to zaplatí?

Tak si ticket zostáva naďalej pekne hybernovaný a možno jedného dňa bude vyriešený. Poznám tickety, ktoré by už mohli chodiť aj do škôlky. Jednak majú na to vek a naviac už dorástli do slušnej veľkosti, tým ako si ich vývojári medzi sebou prehadzovali a pridávali komentáre.

Seriózne, čo sa s tým dá robiť? Zo strany klienta, je dôležité, aby si uvedomil, že proti nemu stojí ticket systém, cez ktorý musí jeho problém prebublať. Namiesto zvyšovania energie problému útočným a inzultatívnym tónom, radšej použiť asertívnejší prístup. Nakoniec, je dôležitá spolupráca a nie je dobré hodiť všetko na hlavu nešťastných vývojárov.

Zo strany dodávateľa softvéru je dôležité prehodnotenie priorít a namiesto sypania 30 nových vlastností za týždeň, vysypať len jednu. Zbytok úsilia venovať tomu, čo ľudí páli. Toto rozhodne nie je triviálna plánovacia úloha. Môže sa stať, že ticket je v rozpore so samotnou podstatou systému a musí byť zvolené úplne iné riešenie.

Softvér nie je vec, ktorú si kúpite v obchode a zavesíte nad kuchynskú linku. Samozrejme, že softvér, za ktorým je množstvo kvalitnej práce, sa takto môže javiť. Na kvalitný softvér je potrebná rozumná spolupráca oboch strán. Ako dodávateľa, tak odberateľa.

Posted in Patterns (Tags: , , , , ) | 5 Comments

19. September 2009

Príčiny zániku vyspelých civilizácií

Podľa môjho neskromného názoru, ľudská civilizácia stojí voči trom hlavným nepriateľom. Jedná sa o Klimatizáciu, E-maily a Automobilizmus. Ako je vidieť jazdná hliadka z apokalypsy ešte nie je úplná, takže má ľudstvo drobnú nádej na prežitie.

Prečo klimatizácia, a nie piškvorky? Klimatizácia je veľmi rafinovaný nepriateľ ľudstva, ktorý sa vkradol takmer úplne všade. Ľuďom je teplo a tak si zapnú klimatizáciu. To ešte však netušia, čo na nich trubky kliematizácie a riadiaci systém nachystali. Motory ventilátorov postupne rozvíria stojatý vzduch v trubkách. Pokojne spiace vírusy a baktérie sú nemilosrdne vymetené do priestoru. Teplota začína klesať. 32, 28, 26, 24, 19!

Ventilátory a chladiace mechanizmy pracujú na plný výkon, z odpadovej trubky tečie skondezovaná voda. V priestore sa rozhostí chladivá atmosféra. Baktérie si poletujú sem tam a celkom ich to baví, predsa len je to zmena od fádneho kopírovania RNA a DNA.

Tu do hry vstupuje človek. Prejde dverami kancelárie z rozohriateho priestoru +35 stupňov v tieni, do vychladenej ľadovne ₊18 stupňov. Zoberieme si ceruzku a papier a zistíme, že zmena bola -17 stupňov. Ľahko oblečený jedinec začína pomaly strácať telesnú teplotu. Naviac si musel sadnúť rovno pod vetranie od klimatizácie, takže studený vzduch mu padá za krk. Takto sedí hodinu, dokončí čo je treba a vydá sa späť von. Z podchladeného priestoru do slnkom rozpálenej krajiny. Celkový rozdiel 34 stupňov.

To však ešte netuší, že si okrem potenciálnej výplaty za vyriešný projekt, odniesol aj nejakú pliagu. Či už je to chrípka, nachládnutie alebo zápal papierových blán. Určite ho veľmi poteší, že nasledujúce dni strávi v posteli. A rozhodne k tomu nebude mať žiadnu príjemnú spoločnosť, okrem teplomera, čaju a nejakých chemikálií z medicínskeho priemyslu.

Dá sa proti klimatizácii vôbec brániť? Nedá. Klimatizácia ovláda ľudí. V rôznych open spejsoch (fonetický prepis ;-) ) sa vedú vojny o to, aká bude teplota na pracovisku. Samozrejme to vyhrá najagresívnejšia/í jedinec a veľmi pravdepodobne nastaví veľmi nízku teplotu. Utiecť? Vyhodiť poistky? Zakódovať ovládanie ku klíme? Hrať piškvorky?

Ako je vidieť z príbehu, tak piškvorky rozhodne nepredstavujú takú hrozbu ako Klimatizácia.

Čo však ďalší apokalyptický spolupracovníci Klimatizácie? E-mail a Automobilizmus. Jedná sa o synergických spojencov Klimatizácie. Pozrime sa na pracovný deň človeka, ktorý sa nachádza v klimatizovaných priestoroch. Je veľmi pravdepodobné, že bude sedieť za počítačom. Čo bude robiť? Pozerať e-maily. Mazať e-maily. Odpovedať na e-maily. Strácať e-maily. Naštvane telefonovať ľuďom, aby zistil, že poslal e-mail na zlú adresu. Nadávať administrátorom, že mu zas neprichádzajú e-maily. Nadávať šéfovi administrátorov, že mu neodchádzajú e-maily. A pritom stále sedí pod vetraním z klimatizácie.

Ako vidíme, Klimatizácia dokáže v spolupráci s E-mailami udržať človeka v podchladenom priestore zamestnaného, takže si ani neuvedomí, že mu je zima.

Ako spolupracuje s Klimatizáciou Automobilizmus? Keď sa Automobilizmus rozbesní, tak sa z bodu A do bodu B, rozhodne nedostanete priamo a včas. Väčšinou sa poriadne načakáte, alebo sa vyberiete dlhšou skratkou. Okrem bodu A, prejdete celú abecedu aj s diakritikou. Samozrejme, že je teplo a osoba cestujúca za prácou s E-mailami, zapne klimatizáciu. Naviac stánie v zápche zvyšuje množstvo vyplaveného adrenalínu. Takže osoba dôjde do práce vyčerpaná. Tam ju vyčerpajú E-maily a stres. Baktérie z klimatizácie majú o živnú pôdu postarané.

Ešte upravme náš prepočet s rozdielomi teplôt.

  • Ráno vyrazí z domu, je príjemných 23 stupňov.
  • Nastúpi do auta, vyklimatizuje na 19 stupňov.
  • Zaparkuje auto na rozhorúčenom parkovisku s teplotou 26 stupňov.
  • Vôjde do kancelárie vychladenej na 19 stupňov.
  • Odchádza z práce a nastúpi do rozohriateho auta, 32 stupňov.
  • Počas stánia v zápche klíma stiahne teplotu na 19 stupňov
  • Príde domov, kde je príjemných 23 stupňov.

Celkový súčet rozdielov: 48 stupňov. Teplota s chrípkou, angínou alebo niečim podobným: 38.5 stupňa ;-)

Ešte malý update na záver. Vo videu je aj príklad klimatickej vojny v open spejse.

Posted in Thoughts (Tags: , , , ) | No Comments

31. August 2009

Balmer mal pravdu! Vývojári! Vývojári! Vývojári!

Ujo Balmi mal pravdu, keď vybehol na javisko a hulákal: “Developers! Developers! Developers!“

Zvláštne. Nikto ho nebral vážne. Všetci z neho mali srandu. A pritom mal pravdu. Veľkú pravdu.

Niečo však jeho prejavu chýbalo. Človek mal skôr pocit, že sa jedná o nejaký kŕč.

Windows Mobile je skvelý systém. Dobre, tak je to fajn systém. Ok, je to skoro použiteľný systém. Na mašinkách od HTC sa s tým dá telefonovať. Ale nie je to žiadny zázrak, za ktorý by sa oplatilo vyhodiť desiatky tisíc. Na geocaching v teréne stačí.

Prečo Symbian je prakticky mŕtvy? Pretože aplikácie naň sa píšu veľmi zle a certifikačná perepúť je strastiplná. Prečo naopak iPhone kvitne a zarába ťažké drobné za aplikácie? Pretože aplikácie sa píšu jednoducho a on-line sklad s aplikáciami priam prekypuje tovarom.

A kde je Windows Mobile? Človek by si povedal, že niekde v strede. Ohoho, pán/slečna/pani, je optimistka. Blíži sa viac k horizontu za ktorým skončil Symbian. Jediné, čo ho drží v operatívnom strehu je silný kapitál pumpovaný transfúziou zo žíl materskej spoločnosti. Prečo? Posúďte príbeh zo života.

Jedného pekného dňa (ráno pršalo), som si povedal, že napíšem program pre Windows Mobile. Vravím si, páni od Microsoftu najali veľké množstvo developerských ťažkoodencov, šermiarov a žonglérov so zdrojvými kódmi. Museli už za ten rok, čo sa venujem Linuxu, Flexu a Pythonu, pokročiť aspoň o míľový krok dopredu. Naivne nalabužený progresom, ktorý zaznamenal Eclipse za posledné roky, som si myslel, že vývoj bude zábava a že spravím program, ktorý ľudí poteší. Ajaj. Ťažko som zaplakal. Ale nepredbiehajme dej a nevyzrádzajme čitateľovi netušenú pointu. Radšej odveďme pozornosť čitateľa tým, že prestalo pršať.

Naštartujem Windows XP, nakopnem Visual Studio 2005 Express a začnem googliť, ako písať aplikácie pre Windows Mobile. I veru našiel som. Srdce moje zaplesalo. V prehliadači vybehla nejaká pekná stránka, asi vytvorená komunitou vývojárou. V titulku bolo napísané Wiki. Ej hola hej! Vyzerá to dobre. Wiki obsahovala odkazy na materiály, ktoré som potreboval. Kliknem vo Fojerfoxe stredným koliečkom na všetky odkazy, tie vyskočia v nových taboch. A hurá do čítania.

Uh, Not found. Not found. This video session is no longer available. Huh! Na otvorenie tejto stránky použite Internet Explorer. Jedine odkaz na Micorosftie stránky fungoval. Tu už vo mne začal hlodať červ pochybnosti, že či by som sa nemal na to vykašlať a radšej napísať aplikáciu v Pythone. Vravím si. Nie, nie. Sú to borci, vrazili do toho ťažké peniaze, musí to fungovať. A veru, že aj hej!

Stránka s návodom: ako začať s vývojom. Nainštalovať Visual Studio. Mám. Stiahnut SDK. Ťahám, resp. preberám po novom (neviete, ktorý jazykovedec toto vymyslel?). Medzitým, kliknem na reklamu: Vyvíjajte pre Windows Mobile pomocou Silverlight. Joho, skúsim to. Adobe Flex poznám, skúsime niečo ďalšie. Jéé, video tutoriál. Klik.

Video sa natiahlo do bufferu a začalo sa prehrávať.

A potom mi prišlo smutno.

Kedysi, a nie je to tak dávno, mi niekto rozprával príbeh o jednom podnikateľovi. Vymyslel skvelé štvorkolky. Spravil prototypy. Tie sa odberateľom veľmi páčili. Spravili kontrakt na odber obrovského množstva štvorkoliek. Chlapík si zohnal peniaze, postavil mini fabriku a začal vyrábať. Keď mal hotovú asi  polovicu štvorkoliek, prišiel za ním odberateľ, že kontrakt ruší a nič odoberať nebude. Že dostal podstatne lacnejšiu ponuku. Hádajte od koho. Presne rovnaké štvorkolky začala zrazu chŕliť Čína. Chlapík sa šiel pozrieť na onen čínsky zázrak a očiam neverí. Jeho stroj 1:1 a ešte okopírovali aj zle naolejovanú reťaz so šmuhami.

A tak to vyzeralo aj so Silverlightom. Vykradnutý Adobe Flex, ešte aj s pokazenou prevodovkou a odpadnutým zadným kolesom. Áno, nalepili na to pár nálepiek viac. Ale…

Proste smutné.

Tu sa dostávame k prvému miestu, kedy sa potvrdí, že Balmík mal pravdu. Vývoj sotvéru nie je mechanická záležitosť. Na to, aby softvér fungoval ako má, potrebuje okrem štruktúry aj svoju dušu, ktorú tam vložia vývojári. Môžete okopírovať technológiu, ale pokiaľ nemáte vývojárov, ktorý žijú týmto softvérom, máte stále len prázdnu schránku. Vývojarov, ktorý mu pridávajú novú silu a energiu. Bez nich softvér umiera. Takýchto vývojárov, Balmi tak zúfalo vo svojom bojovom pokriku hľadal. Dôkaz o ich nedostatku je Silverlight. Tak ako čínsky priemysel, tak aj Microsoft kopíruje, čo sa dá. Nedokážu ale skopírovať to živé.

Opustil som jednu slepú cestu Silverlightu a vydal som sa na pokračovanie vo svojej púti, dúfajúc, že na konci dňa budem mať aplikáciu pre Windows Mobile.

Prebral som si SDK z webu a to ma prebralo. Spustil som inštaláciu. Nešťastný Windows XP získal novú experience. Okrem myšky sa toho moc nehýbalo. Asi po 10 minutách mi vyskočilo okno, že som trúba a že SDK nepobeží s Microsoft Visual Studio Express Edition. Huh! A tak som začal hľadať a inštalovať a…. Zúfalé. Gigabajty stiahnutých dát. Stovky odkazov vedúcich nikam. Už som pochopil, prečo je tak málo aplikácií pre Windows Mobile. Len veľmi málo ľudí sa prestireľa až do posledného levelu, kde je možné aplikáciu spustiť.

Balmi mal pravdu. Nehovorte mi, že nie. Zoberme si taký Debian. Len testing verzia obsahuje cez 28 000 softvérových baličkov. 28 000 kúskov softvéru, ktorý niekto zobral, zhodnotil, zabalil, okomentoval a publikoval a niekto používa. A nie je to nejaký šlendrijánsky softvér plný červov a vírusov. Toto má proste kvalitu. Prečo Windows nemá také? Spomeňme si na Balmiho. Je to presne tak ako kričal. Záleží na ľuďoch, ktorý tomu venujú svoju energiu.

Apple? Pišta a company sú vysmiaty ako lečo. Zobrali silu open source sveta a skonvertovali ju do nového biznis produktu. Primašlili k tomu pekný kukuč. Nachystali vývojárom platformu na vývoj. Jednoduchú, rýchlu. Pridali im on-line obchod, aby mohli svoju ručnú prácu pekne predávať. Tu za dolár, tu za euro.

Googlovic kompánia? Zašli vo svete open source ešte ďalej. V svojom minimalistickom duchu nachystali množstvo nástrojov. Podporu, wiki. Takže nováčik sa dostane okamžite k plnému vývojárskemu výkonu.

A ako to nakoniec dopadlo tá moja aplikácia? Po pol dni strávenom, inštaláciou, sťahovaním, preinštalovaním, upgradovaním, čítaním odkazov, ktoré nikam neviedli, som si povedal a dosť. Zobral som Pythona a PPYGUI a konečne som sa začal hrať.

Posted in Thoughts (Tags: , , , , , , , , , ) | No Comments

19. August 2009

Okúsané jablúčko

Když jsem šel z Kalifornie z požehnání,
potkal jsem děvčicu znenadání.

/:Potkala mě, poznala mě, okúsané jablúčko dávala mě:/
Že jsem byl šohajek nerozumný,
vzal jsem si tarifek z ručky její.
Jak jsem volal, tak jsem volal:
Kredit jsem, doteďka nepřevolal.
Neber si, synečku, co kdo dává,
z takových jablúček bolí hlava.
Hlava bolí, srdce svírá,
na tuhle faktúrku, se težce dívá.

- adaptácia ľudovej IT tvorby

Tak je to tu zas. Pišta Džobsovie vyrukoval s nový vynálezom. Tentokrát, už operátori nezaspali a hneď pochopili, že musia našróbovať ceny tak vysoko, že aj Ajfelove železné dielko bude malé. Vrhli sa po produkte od Okúsaných jablúček. Vymysleli také úžasné tarify, že vašu peňaženku z toho chytí zrádnik. Zlatá baňa, Klondajk hadra. Žiadna zima, pekne teplé pohodové zisky.

Treba uznať, že Okúsané jablúčka sú skutočne kreatívne. Zatiaľ čo ostatný výrobcovia mobilov pridávali nechcené fcie na prenos fotiek a obrázkov. Či nebodaj písali hyper rýchle aplikácie v Jave. Pištík povedal: Figu borovú, choďte s Javou niekam, na tom nepostavíme biznis model. A tak vznikla jedinečná vodováha, kombinovaná s okarínou, gitarou a mobilným telefénom. Medzi pospolitým ľudom, iPhone zvaná.

Niektorí plačú nad vysokými cenami. Tu si však treba dať pozor, že momentálne vrcholí humbuková vlna (hype) okolo iPhonu. Otázka znie, či sa surferi z iPhonovej vlny pustili správnym smerom. Niekedy sa totiž hodí si skontrolovať mapu. Najhoršie sú skaly tesne pod hladinou.

Posted in Thoughts (Tags: , , , ) | No Comments

« Previous Entries
Next Entries »

  • Babel fish

      Translate from:

      Translate to:

      Powered by Google Translate.

  • Where’s the fish?

  • Starfish

  • Fish for you

  • Further info

  • Badges

  • Video channel

  • Learning

    Grow your brain.

  • Tags

  • Topics

  •  

    May 2012
    M T W T F S S
    « Apr    
     123456
    78910111213
    14151617181920
    21222324252627
    28293031  

  • Comments