Pokiaľ človek potrebuje rozdeliť jeden dlhý riadok s príkazom na viac menších, tak sa dá použiť znak ^. Znak striešky sa uvedie na konci riadku. Za týmto znakom už nič nenasleduje a pokračuje sa na ďalšom riadku.
Príklad kompilácie AIR aplikácie pomocou bat súboru vo Windows:
Vďaka Flash Platform je možné vytvárať aplikácie, ktoré fungujú na rôznych zariadeniach. Kód aplikácií je spoločný.
Tu je pekne spracované video, kde Christian Cantrell ukazuje, ako funguje podpora Flash Platform pre iPad, iPhone, Google Android, Linux, Mac, Windows.
Dnes si je už ťažké predstaviť softvérový projekt, kde by si vývojári vymieňali zdrojové kódoch na disketách. Správa zdrojových kódov sa presunula do systémov so skratkou SCM (Source Control Management). Z open source variánt je veľmi populárne Subversion a čoraz silnejšiu skupinu priaznivcov si získava aj Git.
Lenže nie len zdrojovým kódom je softvérový projekt živý. V projekte sa objavia rôzne chyby. Riešenie niektorých chýb si vyžaduje aj niekoľko týždňov. Na evidencie chýb a stavu ich riešenia, sú vhodné rôzne ticket systémy. Veľmi známa je napríklad Bugzilla, ktorá vznikala popri projekoch Mozilla Foundation. Tento softvér výrazne prispel k stabilizácii kódu Firefoxu, či Mozilly. Z komerčných si spomeňme napríklad JIRA, ktorú používa napríklad Adobe na bugs.adobe.com.
Dokumentácia je základnou súčasťou projektu. Rôzne poznámky a záznamy sa ukladajú do Wiki, ktorá obsahuje verzovanie. Aj keby niekto niečo omylom zmazal, vždy sa dá vťátiť k starému obsahu. Wiki sú jednoduché a rýchle. Z veľmi populárnych stojí za spomenutie MediaWiki, na ktorej je postavená napríklad Wikipédia.
To však akosi stále nie je úplne všetko, čo by človek potreboval na riadenie projektu. Ešte by to chcelo mať prehľad v tom, čo sa zmenilo v zdrojovom kóde a ktoré tickety boli uzatvorené. Tým pádom sa dajú ľahko sledovať zmeny a ich dopady. Z komerčného sveta má túto schopnosť najviac prepracovanú softvér Polarion.
Prečo použiť Trac, keď existuje toľko nástrojov? Autori Tracu si zvolili ako prioritu minimalistický prístup a to je veľmi podstatné. Zintegrovali dohromady Wiki, ticket systém, správu zdrojových kódov a sledovanie zmien. Trac je veľmi jednoduchý na používanie. Napojí sa na úložisko zdrojového kódu a vy máte okamžite prehľad o tom, čo sa v projekte deje. Pokiaľ vám nevyhovuje nejaká jeho vlastnosť, je ho možné ju odobrať. Trac sa dá jednoducho skonfigurovať, prípadne rozšíriť o nové vlastnosti pomocou pluginov. Trac je možné použiť aj na riadenie projektov, ktoré so softvérom nemusia mať vôbec nič spoločné, napríklad riadenie dodávok Hot Runner systémov na vstrekovanie plastov.
Pokiaľ potrebujete hostovať Trac, tak vám bežný PHP hosting stačiť nebude. Trac je napísaný v Pythone. Je možné ho spustiť ako samostatnú aplikáciu alebo pomocou Apache, tu odporúčam použiť WSGI. Ďalši informácie o možnostiach hostingu, školeniach a vývoji pluginov pre Trac, nájdete na stránkach SinusGear.com.
Rád by som cteného čitateľa upozornil na zaujímavý článok o otovorenom softvéri. Citát z článku – Možnosti otvoreného softvéru na školách: “Jednou z najvýznamnejších čŕt otvoreného a slobodného softvéru je skutočnosť, že je dostupný zdarma pre jednotlivcov, ako aj organizácie. Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že nič nebráni jeho prieniku do škôl a do pedagogického procesu. Opak je však pravdou, miera využitia otvoreného a slobodného softvéru zaostáva za možnosťami, ktoré poskytuje.”
Cteného čitateľa teraz presmerujem na plné znenie článku - Postreus.sk.
Tak a teraz späť k otázke v nadpise. Podľa môjho názoru školy prínosy neignorujú. Veľkým problémom, o ktorom opakovane počúvam z viacerých strán, nie je ignorovanie otvoreného softvéru, ale preťaženie učiteľov. Aby sa človek mohol venovať výskumu v oblasti softvéru, tak potrebuje čas a nohy v teple. To isté platí aj pre zatvorený softvér.
Takýto čas školy jednoducho nemajú. Majú jedného informatika, ktorý rieši všetko cez počítače. Od zaseknutého papiera v tlačiarni, cez nefungujúci učtovnícky softvér, výuku informatiky, až po inštaláciu 10 nových PC, ktoré poslali z ministerstva a hneď zajtra musia bežať. Takýto informatik netrávi v škole 8 hodín. Jeho/jej pracovná doba hravo presiahne 12 hodín. Čo sa nestihlo, tak sa lepí cez víkendy. Do toho si ministerstvo zmyslí, že musí mať vyplnenú ružovú excelovskú tabuľku a to HNEĎ. Keby sme boli v korporátnej sfére, tak poviem, že sa bavíme o organizácii typu Adrenalínový feťák.
K čomu smeruje takéto preťaženie? Burnout. Vyhorenie. Strata motivácie, životného elánu. V kritických prípadoch k TRVALÉMU poškodeniu zdravia. Viem o prípadoch, kedy preťaženie dospelo do veľmi povážlivého stavu. Organizmus povedal dosť. Nešťastný informatik zostal rok na maródke. A tu už prestáva sranda.
Takže pozrime sa na problém softvéru na škole z iného uhla pohľadu. Zjednodušuje softvér prácu alebo ju komplikuje? Ak ju komplikuje, znamená to zvýšenie zaťaženia ľudí. Chudáka informatika potom môže trafiť šľak, keď dostane z ministerstva nariadené používanie nejakého zázračného softvéru a bude musieť pri ňom stráviť ďalšie tri víkendy. Zvýšenie zaťaženia u preťaženého človeka “prekvapivo” nevedie k pozitívnym výsledkom.
Ako je vôbec možné nasadiť softvér tak, aby veci zjednodušoval. Google má na to nonšalantnú hlášku: Work smarter, not harder. (Pracuj rozumnejšie, nie ťažšie)
Skúsme spraviť modelovú situláciu s Gimpom a Firefoxom. Nainštalovať Gimp na 30 počítačov je náročné. Nainštalovať Firefox na 30 počítačov je náročné. Robiť všetky kroky ručne a donekonšena odklikávať Next je zbytočné. Treba to zautomatizovať. Tu poradíme informatikovi, aby použil napríklad ninite.com. Kde si vyberie, aký softvér chce inštalovať. O zbytok sa postará inštalátor.
Výsledok? Ušetrili sme minimálne 30 minút života informatika. Naviac pomocou rovnakého nástroja je schopný inštalovať ďalšie a ďalšie veci. Otvorený softvér je úspešne nasadený a došlo k zjednodušeniu celého procesu.
Pre úspešné nasadenie softvéru je kľúčové zjednodušovanie.
Narazil som na jednu zaujímavú vec. Pokiaľ zoberiete čistý Windows XP SP2 a nainštalujete tam Pohodu SQL, tak vám bude Windows padať na škaredý BSOD. Vždy nabehne a po pár sekundách spadne systém. Čo s tým?
Naštartovať Núdzový režim (F8 pri boote). Vypnúť služby automatickej aktualizácie Windows, zakázať spúšťanie všetkých SQL služieb. Tu sa hodí napríklad príkaz: mmc. Naštartovať Windows normálne. Previesť kompletný upgrade na SP3. Nezabudnite na aktualizáciu .NET frameworku. Príkazom wupdmgr sa presvedčíte, že už je všetko ok. Reaktivujete automatické aktualizácie. Znovu zbehnete inštaláciu Pohody SQL.
Pokiaľ si to chcete nasimulovať, použite napríklad VirtualBox. Jednoducho sa spravuje pod Linuxom. Pokiaľ chcete VirtualBox naštartovať bez grafického rozhrania, môžete použiť
VBoxHeadless -startvm "pohodenka-image"
A následne sa pripojiť pomocou Rdesktop alebo Remote Desktop Client na server s VirtualBoxom.
