4.8. 2010 Google ohlásil zastavenie pôvodného projektu Google Wave. Uvedenie Google Wave bolo ohlásené minulý rok na konferencii Google I/O. Prezentácia sa vtedy niesla v duchu – e-mail je vec minulosti, Google Wave je správna vstupenka do budúcnosti. Perfektne zvládnutý marketing pritiahol veľké množstvo ľudí. Bohužiaľ čoskoro zistili, že vlastne nevedia, ako majú Wave používať.
Postupne však ľudia začali prichádzať s novými scenármi používania Wave a základňa používateľov sa rozrástla. Google Wave začal byť používaný na koordináciu projektov a diskusie medzi väčším množstvom ľudí na projektoch.
Z technologického hľadiska však zostal Wave zatvorený projekt. Google vydal FedOne server. Tento mal slúžiť potencionálnym vývojárom ako miesto pre integráciu s inými aplikáciami. Práca s FedOne 0.2 vonkoncom nebola jednoduchá. Štruktúra serveru bola pomerne zložitá a umožňovala len čiastočnú funkcionalitu. Google skoro rok nepublikoval žiadnu aktualizáciu. To bol indikátor, že dochádza k nejakej zmene.
Podstatná zmena v Google Wave projekte je, že prešiel pod Apache licenciu a kódy pre Wave protokol sú k dispozícii. Štafetu po Google prebral Novell, ktorý vyvíja technológiu Novell Pulse. Prechod pod Apache licenckiu im rozhodne zjednoduší licencovanie produktu.
Wave určite priniesol nové koncepty, ktoré posunuli internet a web o kus ďalej. Myslím, že sa môžeme tešiť na nové projekty, ktoré rozšíria pôvodné hranice možností Google Wave.
Update: Pokiaľ ste vytvárali AIR aplikácie pomocou predchádzajúcej verzie FB4, tak sa vám môže stať, že po spustení v FB4.0.1 narazíte na nepeknú chybu: VerifyError: Error #1014: Class IIMEClient could not be found.
Oprava je jednoduchá. Otvorte si XML súbor s deskriptorom aplikácie (src/meno-aplikacie.xml). Opravte riadok, v ktorom sa definuje application.
Rád by som cteného čitateľa upozornil na zaujímavý článok o otovorenom softvéri. Citát z článku – Možnosti otvoreného softvéru na školách: “Jednou z najvýznamnejších čŕt otvoreného a slobodného softvéru je skutočnosť, že je dostupný zdarma pre jednotlivcov, ako aj organizácie. Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že nič nebráni jeho prieniku do škôl a do pedagogického procesu. Opak je však pravdou, miera využitia otvoreného a slobodného softvéru zaostáva za možnosťami, ktoré poskytuje.”
Cteného čitateľa teraz presmerujem na plné znenie článku - Postreus.sk.
Tak a teraz späť k otázke v nadpise. Podľa môjho názoru školy prínosy neignorujú. Veľkým problémom, o ktorom opakovane počúvam z viacerých strán, nie je ignorovanie otvoreného softvéru, ale preťaženie učiteľov. Aby sa človek mohol venovať výskumu v oblasti softvéru, tak potrebuje čas a nohy v teple. To isté platí aj pre zatvorený softvér.
Takýto čas školy jednoducho nemajú. Majú jedného informatika, ktorý rieši všetko cez počítače. Od zaseknutého papiera v tlačiarni, cez nefungujúci učtovnícky softvér, výuku informatiky, až po inštaláciu 10 nových PC, ktoré poslali z ministerstva a hneď zajtra musia bežať. Takýto informatik netrávi v škole 8 hodín. Jeho/jej pracovná doba hravo presiahne 12 hodín. Čo sa nestihlo, tak sa lepí cez víkendy. Do toho si ministerstvo zmyslí, že musí mať vyplnenú ružovú excelovskú tabuľku a to HNEĎ. Keby sme boli v korporátnej sfére, tak poviem, že sa bavíme o organizácii typu Adrenalínový feťák.
K čomu smeruje takéto preťaženie? Burnout. Vyhorenie. Strata motivácie, životného elánu. V kritických prípadoch k TRVALÉMU poškodeniu zdravia. Viem o prípadoch, kedy preťaženie dospelo do veľmi povážlivého stavu. Organizmus povedal dosť. Nešťastný informatik zostal rok na maródke. A tu už prestáva sranda.
Takže pozrime sa na problém softvéru na škole z iného uhla pohľadu. Zjednodušuje softvér prácu alebo ju komplikuje? Ak ju komplikuje, znamená to zvýšenie zaťaženia ľudí. Chudáka informatika potom môže trafiť šľak, keď dostane z ministerstva nariadené používanie nejakého zázračného softvéru a bude musieť pri ňom stráviť ďalšie tri víkendy. Zvýšenie zaťaženia u preťaženého človeka “prekvapivo” nevedie k pozitívnym výsledkom.
Ako je vôbec možné nasadiť softvér tak, aby veci zjednodušoval. Google má na to nonšalantnú hlášku: Work smarter, not harder. (Pracuj rozumnejšie, nie ťažšie)
Skúsme spraviť modelovú situláciu s Gimpom a Firefoxom. Nainštalovať Gimp na 30 počítačov je náročné. Nainštalovať Firefox na 30 počítačov je náročné. Robiť všetky kroky ručne a donekonšena odklikávať Next je zbytočné. Treba to zautomatizovať. Tu poradíme informatikovi, aby použil napríklad ninite.com. Kde si vyberie, aký softvér chce inštalovať. O zbytok sa postará inštalátor.
Výsledok? Ušetrili sme minimálne 30 minút života informatika. Naviac pomocou rovnakého nástroja je schopný inštalovať ďalšie a ďalšie veci. Otvorený softvér je úspešne nasadený a došlo k zjednodušeniu celého procesu.
Pre úspešné nasadenie softvéru je kľúčové zjednodušovanie.
Zhruba v roku 2001, keď som zakladal Games for Linux, som hľadal hry, ktoré by fungovali na Linuxe. Hry, ktoré by boli hrateľné a zaujímavé. Pár autorom som pomáhal upraviť hry tak, aby boli platformovo nezávislé a dali sa kompilovať a hrať aj na Linuxe. Vďaka knižniciam ako je Allegro alebo SDL to išlo celkom jednoducho. Väčinou stačilo len drobne upraviť zdrojový kód a hra bola hrateľná.
Jedného dňa som narazil na zaujímavú hru Atomic Tanks, ktorá bola reimplementáciou myšlienky Scorched Earth z 286. Niečo ako predchodca hry Worms. Ovládali ste malý tančík umiestnený niekde vo vysokom pohorí a vašou úlohou bolo zničiť ostatné tančíky. Úloha to nebola jednoduchá. Hra sa mi zapáčila a tak som ju pridal na Games for Linux. Chviľku som sa v nej vŕtal, pridával úpravy, až som mal novú verziu. Lenže autor hry aj stránka s hrou zmizla z internetu. Ani samotný, vtedy ešte malý, google o nej nič nevedel.
Zaregistroval som preto projekt na SourceForge. Upravil som kód z C do C++. Odstránil som kilometrové noodle funckie a rozbil som kód do menších častí. Div sa svete, behom mesiaca sa mi ozval Tom Hudson, že má pre mňa doplnenie hry. Poslal mi patch. Za chvíľku ďalší a ďalší. Tak sme sa dohodli, že projekt prevediem na Toma. A potom začal rachot. Okolo projektu sa začala zoskupovať skupina nadšencov.
Projekt žije ďalej, vychádzajú nové verzie. Je celkom zábavné, keď po toľkých rokoch nájdem v hre grafiku, ktorú ručne kreslil. Chlapíci doplnili Atanks do všetkých bežných Linuxových distribúcií. K dispozícii je verzia aj pre Windows. Takže neváhajte a sťahujte.
Projekt Slobodný a otvorený softvér pre školy má za cieľ pomôcť školám nájsť vhodný softvér pre výuku z dielní autorotov slobodného softvéru. Projekt vznikol v januári 2007 a od tej doby postupne rastie a web je dopĺňaný o nové informácie. V oblasti slobodného softvéru sa stal nástupcom projektu Infovek, ktorý v rokoch 2001-2004 realizoval školenia učiteľov. Časťou školení bol aj open source softvér, Linux, terminálové stanice. Po zmene Infoveku na vládnu organizáciu, aktivity na poli open source poklesli a zostalo vákum. Učitelia stratili podporu, fóra postupne stratili silu.
Nový vietor do plachiet školstva dodal práve projekt SOS pre školy. Autori projektu zvolili názov skutočne príhodne. Mierna dvojzmyselnosť názvu pekne vystihuje situáciu v oblasti školstva.
Problém otvoreného softvéru pre školy spočíva v tom, že softvér je síce zadarmo a je ho skutočne veľa, ale bežný učiteľ nemá čas hľadať medzi stovkami softvérov ten pravý kus. To je presne miesto, na ktoré je zameraný projekt SOS pre školy. Na stránkach je možné nájsť pekný prehľad vzdelávacích programov. Pre správcov školských sietí môže byť stránka veľmi cenným zdrojom informácií a ušetrí desiatky hodín študovania manuálov. Svoje otázky súvisiace so softvérom môžu položiť na diskusnom fóre.
Projekt však nie je len web. S podporou SOS pre školy sa tento rok konala konferencia OSS09 – “Otvorený softvér vo vzdelávaní, výskume a v IT riešeniach” na Žilinskej Univerzite – Fakulte riadenia a informatiky. Program bol pestrý a materiály sú k dispozícii na bootovateľnom DVD, samozrejme s Linuxom.
BTW: Na konferencii OSS09 som prezentoval projekt Maptiler.org na spracovanie rastrovaných máp a generovanie aplikácie umožňujúcej zoomovanie mapy.
Pokiaľ ste na škole alebo v školstve, prípadne vás proste zaujíma otvorený softvér na Slovesku, neváhajte a pridajte sa k projektu.
Chorvátsko je jednou z veľmi pokrokových krajín. Razantne zavádzajú open source riešenia do bežnej praxe. Úspechy a prínosy z tohoto postupu je vidieť na každom kroku. Chorvátsko dokonca technologicky predbehlo veľa európskych štátov a začalo dodávať palivo licencované pod licenciou GPL.
Samozrejme očakávam, že ma prídete povzbudiť a mexickou vlnou podporiť, na prednášku Maptiler – Mapy hrou (3.7.2009 – 14.40). Pre verných čitateľov tohoto blogu malý bonus. Pokiaľ za mnou prídete po prednáške s tajným heslom: “Všetko sú dlaždičky.” Získate prekvapenie
