24. November 2010

Konferenčný šok z budúcnosti

Sedíte na prestížnej konferencii vo svojom obore. Firmy sa predbiehajú, aby ukázali to najlepšie čo majú na sklade. Nad väčšinou mávnete rukou. Nezvládnutá prezentácia, tisíce bullet pointov na jeden slide, malé písmo a prednášajúci, ktorý používa rôzne kombinácie eeeeehm, ooooohm, äääähm.

A teraz príde zápletka.

Na scénu vystúpi suverénny prednášajúci. Najskôr si pomyslíte, že je to len namyslený chlapík z marketingu. Ale ono nie. Postupne rozbaľuje tému. Ukazuje nové možnosti. Nové horizonty. Vyššiu efektivitu práce. Vám spadne sánka. A on nekončí.

Krok po kroku devalvuje hodnotu všetkého, čo ste sa za tie roky pracne naučili. Má zjavne celú prezentáciu veľmi dobre pripravenú. Nechystá sa skončiť. Ukazuje jednu úžasnejšiu vec za druhou. Začínate pociťovať čoraz silnejší pocit frustrácie.

Moment! To nie je všetko! Teraz spustil ohňostroj úžasných noviniek, proti ktorému vyzerá váš projekt z minulého týždňa, ako úplne trápny a nepodstatný.

Ďalšie detaily nevnímate. Pocit frustrácie a bezvýznamnosti vás prepol do apatického módu. Ďalšie výbuchy ohňostoju s novinkami vnímate už len cez akúsi hmlu. Hovoríte si, prečo radšej nepracujem v zelovoci.

Pocit, ktorý prežívate je jednoznačne šok z budúcnosti. Nie je to nič netypické. Kvantum nových informácií jednoducho vytvára konflikt s tým, čo už poznáte. Navyše pri profesionálnom načasovaní prezentujúceho, môže mať kombinácia informácií veľmi silný dopad.

Je dôležité si uvedomiť, že veci nie sú tak cool, ako ich marketing navarí. Dobrou obranou je znalosť histórie a vedieť, že aj veľké firmy stiahnu po roku jeden zo svojich hlavných projektov. Je dobré vedieť, že pri skvelých veciach sú hviezdičky (a také tie malililinké písmenká v zmluve), ktoré menia veci na nie-až-tak-skvelé-a-sakra-čo-to-je?

Tiež je dobré vedieť, že skvelé veci sporadicky nefungujú. A vedieť, že technológie odchádzajú a ľudia zostávajú. A že v zelovoci majú práve voľné miesto. No a hlavne, že tie novinky sú určené pre vás a bez vás sú bezcenné. Pretože novinka bez využitia, je len ďalším titulkom v novinách, ktoré zajtra odnesú do zberu.

Takže sa nadýchnite. Ukľudnite sa. A dopozerajte tú prezentáciu do konca. Možno sa dozviete niečo vtipné. ;-)

5. October 2010

Inovačná bariéra

Syndróm Not Invented Here (Nebolo vymyslené u nás) odmietavý postoj k veciam a konceptom, ktoré nevznikli priamo vo firme.

Vo firme tento syndróm môže vzniknúť z prehnaných obáv alebo neistoty. Typickým zdrojom takejto neistoty je neexistencia funkčnej inovačnej časti firmy. Inovačné jadro firmy má za úlohu objavovať nové obzory a posúvať možnosti rozvoja ďalej.

Prevezmem jeden koncept od Jána Košturiaka. Firma by mala mať dve firmy (jadrá). Jedno jadro sa stará o výrobu a služby, ktoré firmu živia dnes.  Druhé jadro sa stará o inovácie, zameriava sa na budúcnosť. Inovačné jadro má za úlohu nájsť cesty pre rozvoj firmy. Koncept môžeme prirovnať k dvojjadrovému procesoru. Jadrá fungujú čiastočne nezávisle, ale sú na seba napojené.

Pokiaľ odbúrame inovačné jadro, dostaneme firmu, ktorej horizont rozvoja je obmedzený. Firma s jedným jadrom spotrebuváva väčšinu svojho výkonu na zabezpečenie operatívy a nezostávajú jej kapacity na rozvoj. Dôsledkom je, že firma často už nedokáže inovovať v inej oblasti ako je cena.

Pokiaľ  jednojadrová firma ešte naviac nie je schopná akceptovať inovácie z vonku, tak flexibilita firmy klesá omnoho rýchlejšie. Syndróm Not Invented Here sa môže stať osudným.

Niekoľko indikátorov pre detekciu inovačnej bariéry:

  • všetko sa rieši “starým dobrým spôsobom”, ktorý sa používa veľmi dlho, aj napriek pretrvávajúcim negatívnym reakciám klientov
  • firme sa “darí a zisky rastú” a preto si manažment myslí, že inovácie sú “nevhodné”
  • prítomnosť syndrómu Not Invented Here
  • zvýšený výskyt povedomia: “kto nič nerobí, nič nepokazí”
  • je podporovaný strach zamestnancov o “teplé miestečko”
  • “inovuje” sa len v oblasti znižovania nákladov a šetrenia
  • prítomnosť Short Pencil problému

Ako odbúrať takúto bariéru a odmietanie?

To proti čomu v takomto prípade stojíme, je bežná reakcia na zmenu.

Priebeh je nasledovný: v prvej fáze dôjde k šoku zo zmeny. V druhej fáze nastupujú negatívne emócie, ktoré spôsobia odmietanie zmeny. Tretia fáza predstavuje depresiu. A tu je dôležitý bod zvratu. Buďto dôjde k rezignácii a žiadna pozitívna zmena sa nedosiahne. Alebo sa podarí zvrat k lepšiemu.

Je dôležité si uvedomiť princíp 5 fáz zmeny. Pri plánovaní inovácie ju nutné sústrediť sa na vytvorenie vhodných podmienok pre bod zlomu, tak aby ďalšie kroky smerovali pozitívnym smerom.

Jeden z možných postupov pre zavedenie zmeny je pekne ilustrovaný v knihe od Johna Kottera – Náš ľadovec sa rozpúšťa.

Trochu iný pohľad do problematiky zmeny v organizácii prináša Linda Rising vo svojej knihe Zmena bez strachu.

5. September 2010

Zmena digitálneho sveta

Digitálny svet bol dlho doménov rôznych kmeňov počítačovníkov. Áno, slovo bol je použité zámerne. Slovo dlho, znamená niekoľko dekád. Kmene počítačovníkov sú rôzne skupiny IT ľudí, či už enterprise, close source alebo open source.  Kmene sa vyznačovali príznačným slangom, ktorému nepočítačovník nerozumel. Typicky používali nejakú anglicky znejúcu hantýrku.

Tieto skupiny počítačovníkov boli nesmierne dôležité, pretože položili základ pre nové možnosti digitálnych technológií.

Tak ako ľudstvo vymyslelo koleso, tak sa za posledné dekády podarilo objaviť niekoľko nových vynálezov.  Spomeňme si tie významnejšie, ktoré lomcujú svetom dnes. Za základný objav jednoznačne patrí Internet, na ktorom bola objavená blogosféra. Od blogosféry je už len krok k sociálnym sieťam.

Zoberme si tieto tri vynálezy a pozrime sa, kto ich využíva.

Internet bol prvý a tak väčšina jeho používateľov patrila práve do kmeňov počítačovníkov. Pokiaľ človek nepoznal pojmy ako HTTP, TCP a port, tak si moc neškrtol.

Postupne sa ale darilo programátorom stavať technológie tak, aby nevyžadovali hodiny a hodiny strávené za počítačmi. Umožnili tak nástup blogosféry. Kto mal potrebu niečo napísať, založil si blog a začal publikovať.

Transformácia technológie pokračovala ďalej. Tentokrát to neboli technicky a publikačne založení ľudia, kto priniesol adaptáciu sociálnych sietí. Sociálne siete vďačia za veľkú časť svojej obrovskej popularity práve mamičkám na materskej “dovolenke”. Dokonca sociálne siete dokázali zbaviť ľudí počítačo-fóbie.

Ešte raz zopakujem jednu podstatnú vetu: digitálny svet bol dlho doménov rôznych kmeňov počítačovníkov. Bariéra pre vstup do digitálneho sveta sa zmenšila. Digitálny svet už za tie roky pozná aj diakritiku. Dokonca nerozpráva sa v ňom výhradne anglicky. Používateľ dokonca nepotrebuje prejsť vysokoškolským kurzom na prežitie v digitálnej divočine.

Počítačovníci sú naďalej veľmi dôležití, pretože umožňujú udržanie a chod digitálneho sveta.

Časť počítačovníkov však jednoducho odmieta priznať, že by mohol byť na svete aj niekto iný, kto používa aplikácie a nevie po anglicky alebo dokonca nevie základy HTML. Prípadne niekto, kto si nevie skontrolovať zapnutý Caps Lock pri písaní hesla.

Takýto netolerantný počítačovník dokáže bežného človeka zastrašiť tým, že vychrlí takmer neartikulovanú zmes technologických slovíčok a skratiek typu: RTFM, XML a RSS. Ako sa brániť? Netreba prepadať panike. Takmer staroveké príslovie hovorí: “Facebook má skupinu na všetko.” Prípadne môžete skúsiť poznamenať, že Google Chrome6 už v adrese nezobrazuje ani http protokol ;-)

Digitálny svet sa nám postupne mení, tak ako sa mení aj ten reálny. Na záver už len pripomeniem 5 typických fáz, ktoré sprevádzajú zmenu: šok zo zmeny, popieranie a snaha o zastrašenie zmeny, ignorovanie zmeny, akceptovanie zmeny, ocenenie prínosu zmeny.

25. July 2010

Zaujímavý aspekt zakončenia príbehu

Kde bolo, tam bolo, žil si raz ty – čitateľ. Čítal si knižky alebo leporelá. Čítal si blogy a občas si niečo napísal. Z poštovej schránky si mazal spamy. Svet upadal do šedi, stereotypu.

Raz si úplne stereotypne narazil na jeden blog a úplne stereotypne si sa chystal blog zavrieť.

Zrak ti padol na dva riadky textu. Tep sa ti zrýchlil. Množsvto adrenalínu abnormálne stúplo.  Farba tváre sa ti zmenila na nesterotypne červenú. Vyskočil si zo stoličky a rozbehol si sa niekam do neznáma.

Akú spomienku príbeh zanechal? Možno pocit urgencie z niečoho neznámeho. Možno len zmätok.

Zakončenie príbehu je až prekvapivo dôležité. Určuje, ako sa k danému príbehu budeme stavať po mesiaci alebo rokoch.

Zmeňme koniec príbehu na iný.

Kde bolo, tam bolo… …

Zrak ti padol na dva riadky textu. Tep sa ti zrýchlil. Množsvto adrenalínu abnormálne stúplo.  Farba tváre sa ti zmenila na nesterotypne červenú. Chvíľu ti trvalo, než si sa ukľudnil. Mávol si nad textom rukou. Potom si vstal zo stoličky a šiel si si uvariť dobrú voňavú taliansku kávu.

Spomienka na tento príbeh je odlišná. Rovnaký, neznámy problém bol nakoniec rozpustený v spomienke na kávu.

Predstavte si, že robíte prezentáciu k vášmu produktu. Veľa úsilia určite venujete nástupu. Prvých pár sekúnd rozhoduje. Majoritnú časť venujete samotnému obsahu. Vybudujete ho, štruktúrujete ho, upravujete. No a záver? Akosi už nezostal čas.

Prezentujete. Nástup sa zadarí, obsah prezentujete výborne, ale koniec je ako vytiahnutý z popolnice. Nepremyslený, neplnohodnotný, nemastný, taký voľajaký chabý.

A pritom platí, že záver silne ovplyvňuje spomienky.

K tejto krátkej úvahe ma doviedla výborná prezentácia Daniela Kahnemana, ktorú som našiel v článku na Goalscape.com – Profit alone is stupid goal.

15. July 2010

Bájka: Náš ľadovec sa rozpúšťa – riadenie zmien v organizácii

Zaviesť zmenu do organizácie nie je vonkoncom jednoduchá záležitosť.  Naivný prístup, že manažment povie: “Budiž zmena.”, príliš nefunguje.  Podstatným blokujúcim faktorom zavedenia zmeny je strach. Ľudia sa obávajú o svoje pracovné miesta, nechcú meniť rokmi zabehnuté postupy.

Kde zohnať aspoň základné informácie o tom, ako je možné úspešne zaviesť zmenu do organizácie?

Odporúčam bájku: Náš ľadovec sa rozpúšťa (Our Iceberg is Melting) od Johna Kottera. Kompletnú recenziu nájdete na stránkach Inovace.cz.

Na stránkach Kotter International nájdete aj video, kde John Kotter rozpráva o knižke.

19. June 2010

Príliš veľa vlastností zničí softvér

Á! Spravíme skvelý softvérový produkt! Super! Dáme tam autentifikáciu, notifikáciu smskami, spravím registráciu cez web formulár, kde bude administračné rozhranie. To všetko bude podporovať single sign-on. Samozrejme nesmú chýbať grafy na hodnotenie a reportovací systém, ktorý generuje všetko v PDF. Ešte to napojíme na možnosť platenia cez Paypal. Administračné rozhranie, na to nesmieme zabudnúť. Hlavne to musí byť user friendly. A ešte tam pravidelne sa budú zobrazovať výsledky z burzy a futbalových zápasov a bude tam podpora pre stromové vyhľadávanie v kategóriách. A to ešte napojíma na podnikový SAP. Hlavne tam ale musí byť táto enterprise komponenta, ktorá je totálne kúl a umožňuje generovať OLAP. A všetko to pobeží na cloude.

Uf?

Rozumiete tomu?

Za ako dlho dokážete vyvinúť takýto produkt?

Vážne, za ako dlho? Manažér sa vás pýta na časový odhad, tak mu nejaký dajte. Veď sa v tej oblasti predsa vyznáte.

Neviete? Ale veď je to úplne jasné. Fakt neviete? Za ako dlho sa dá vyvinúť takýto produkt? Rozmýšľajte, rozmýšľajte…

Ešte stále neviete?

Správna odpoveď! Uvedený príklad je dokonalou ukážkou feature soup. Pokiaľ začnete vyvíjať takýto produkt, tak si pripravte poriadny balík peňazí. Vlastne nie. Pripravte si dva. Jeden použijete na sponzorovanie vývoja a druhý si necháte ako rezervu na doťahovanie aspoň základnej sady vlastností.

V čom je problém?

Je to predsa tak jednoduché. Požiadavky uvedené na začiatku článku vôbec nie sú zadaním, je to čistý chaos.

Dobre, ale my potrebujeme nejako produkt vyvinúť. Čo s tým?

Jedným z možných prístupov je využiť princíp: Minimum feature set. V preklade: minimálna sada vlastností.

Pointou je zamerať sa na minimálne množstvo vlastností, ktoré sú kľúčové pre produkt a pracovať na nich.

Je dôležitá integrácia so SAPom? Prinesie nám niečo? Nóo to by bolo strašne kúl, ale nie. Preč s tým. Potrebujeme multidimezionálny OLAP? Nie? Preč s tým. Atď.

Proces minimalizácie nepodstatných vlastností  rozhodne nie je jednorázová záležitosť. Prehodnotenie by malo prebiehať opakovane, rádovo v týždňových iteráciach. Podpora pre minimalizáciu je často priamou súčasťou agilných metodík, ako napríklad SCRUM.

Dokonca aj Freddy Mercury na túto skutočnosť upozorňoval: Too much features will kill you.

I’m just the pieces of the manager I used to be
Too many bitter tears are raining down on me
I’m far away from goals
And I’ve been facing this alone
For much too long
I feel like no-one ever told the truth to me
About software and what a struggle it would be
In my tangled state of mind
I’ve been looking back to find
Where I went wrong
Too much features will kill you
If you can’t make up your mind
Torn between the products
And the marketing you leave behind
You’re headed for disaster
‘cos you never read the signs
Too much features will kill you
Every time
I’m just the shadow of the manager I used to be
And it seems like there’s no way out of this for me
I used to bring you sunshine
Now all I ever do is bring you down
How would it be if you were standing in my shoes
Can’t you see that it’s impossible to choose
No there’s no making sense of it
Every way I go I’m bound to lose
Too much features will kill you
Just as sure as none at all
It’ll drain the power that’s in you
Make you plead and scream and crawl
And the pain will make you crazy
You’re the victim of your crime
Too much features will kill you
Every time
Too much features will kill you
It’ll make your product a lie
Yes, too much features will kill you
And you won’t understand why
You’d give your life, you’d sell your soul
But here it comes again
Too much features will kill you
In the end…
In the end.

30. May 2010

Vynikajúce kreslené video – Čo ľudí motivuje?

Geniálne spracovanie:

Ďalšie videá a informácie nájdete na stránke – http://www.thersa.org/

Update: Pridám ešte jedno video. Presne ukazuje na problém, ktorému sa veľké množstvo americkej literatúry vyhýba. Typicky autori tvrdia, že všetko je len o pozitívnom myslení.

30. March 2010

Pracuj, akoby bol deň pred dovolenkou

Určite to poznáte. Kolega v práci odíde na dovolenku. Niekto ho musí zastúpiť. Zdvíhať jeho telefóny. Mazať jeho spam. Počúvať sťažnosti a priania klientov. Pred odchodom na dovolenku sa s vami kolega letmo rozlúčil a vy ste mu s naivným úsmevom popriali príjemny oddych.

Na druhý deň sa už nestíhate čudovať. Volá klient, a čo s ním? Pýta sa na dodávku ultramarínových podložiek do špeciálnej edície interkontinentálneho rýchlovlaku Lajka&spol.

“Ako prosím? Čo prosím? Viete, kolega je na dovolenke. Ja o tom nič neviem. No, to je možné. Ale ja s tým nič nespravím. Máme systém a nedostanem sa do jeho pošty. Počkajte zapíšem si vaše meno a telefónny kontakt a ozveme sa vám.” Klient rozpálený do biela práskne telefónom. Našťastie telefón je odliaty z kvalitného plastu a vydrží úder s tlakom niekoľko stoviek kilopascalov na centimeter štvorcový.

Ale veď ste spravili to najlepšie, čo ste vedeli. Prečo je klient nespokojný? Žeby vám váš kolega neodovzdal podstatné informácie? Žeby sa nebol uistil, či dokážete jeho prácu zastúpiť?

Ak je kolega aspoň trochu zodpovedný, tak vám odovzdá všetky podstatné informácie, nachystá vám šablóny e-mailov, vysvetlí vám čo a ako. Takže sa stane Zastupiteľným (áno viem, že niekomu to príde ako cudzie slovo, skúste sa s ním zoznámiť).

Posuňme tento koncept ešte trochu ďalej. Predstavte si, že každý deň uzatvoríte prácu tak, že ju po vás môže ktokoľvek prevziať a pokračovať v nej. Keď hovorím ktokoľvek, tak myslím napríklad aj vás. Uzatváranie vecí neznamená, že musíte vyriešiť všetky problémy. Znamená to, že keď niekto príde, tak môže vo vašej práci pokračovať. Dobrým pomocníkom v tejto oblasti sú ticket systémy, výborne poslúžia ako vaša externá pamäť.

Autori motivačnej literatúry používajú koncept: Pracuj, ako keby bol zajtra tvoj posledný deň. Čo je v preklade to isté. Každopádne “Pracuj, akoby bol deň pred dovolenkou”, je podľa môjho názoru lepšie uchopiteľná veta. Hlavne z toho dôvodu, že v niektorých firmách je celkom pekne zaužívana séria krokov, ktoré potrebné vykonať pred odchodom dovolenkou.

Základom je začať s málom a postupne túto techniku zlepšovať. Ušetrí vám to čas, nervy, peniaze a položí to základ pre možnosť delegovať vašu prácu ďalej.

13. March 2010

Ignorujú školy prínosy otvoreného softvéru?

Rád by som cteného čitateľa upozornil na zaujímavý článok o otovorenom softvéri. Citát z článku – Možnosti otvoreného softvéru na školách: “Jednou z najvýznamnejších čŕt otvoreného a slobodného softvéru je skutočnosť, že je dostupný zdarma pre jednotlivcov, ako aj organizácie. Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že nič nebráni jeho prieniku do škôl a do pedagogického procesu. Opak je však pravdou, miera využitia otvoreného a slobodného softvéru zaostáva za možnosťami, ktoré poskytuje.”

Autor: Miloš Šrámek – SOIT.sk

Cteného čitateľa teraz presmerujem na plné znenie článku - Postreus.sk.

Tak a teraz späť k otázke v nadpise. Podľa môjho názoru školy prínosy neignorujú. Veľkým problémom, o ktorom opakovane počúvam z viacerých strán, nie je ignorovanie otvoreného softvéru, ale preťaženie učiteľov. Aby sa človek mohol venovať výskumu v oblasti softvéru, tak potrebuje čas a nohy v teple. To isté platí aj pre zatvorený softvér.

Takýto čas školy jednoducho nemajú. Majú jedného informatika, ktorý rieši všetko cez počítače. Od zaseknutého papiera v tlačiarni, cez nefungujúci učtovnícky softvér, výuku informatiky, až po inštaláciu 10 nových PC, ktoré poslali z ministerstva a hneď zajtra musia bežať. Takýto informatik netrávi v škole 8 hodín. Jeho/jej pracovná doba hravo presiahne 12 hodín. Čo sa nestihlo, tak sa lepí cez víkendy. Do toho si ministerstvo zmyslí, že musí mať vyplnenú ružovú excelovskú tabuľku a to HNEĎ. Keby sme boli v korporátnej sfére, tak poviem, že sa bavíme o organizácii typu Adrenalínový feťák.

K čomu smeruje takéto preťaženie? Burnout. Vyhorenie. Strata motivácie, životného elánu. V kritických prípadoch k TRVALÉMU poškodeniu zdravia. Viem o prípadoch, kedy preťaženie dospelo do veľmi povážlivého stavu. Organizmus povedal dosť. Nešťastný informatik zostal rok na maródke. A tu už prestáva sranda.

Takže pozrime sa na problém softvéru na škole z iného uhla pohľadu. Zjednodušuje softvér prácu alebo ju komplikuje? Ak ju komplikuje,  znamená to zvýšenie zaťaženia ľudí. Chudáka informatika potom môže trafiť šľak, keď dostane z ministerstva nariadené používanie nejakého zázračného softvéru a bude musieť pri ňom stráviť ďalšie tri víkendy. Zvýšenie zaťaženia u preťaženého človeka “prekvapivo” nevedie k pozitívnym výsledkom.

Ako je vôbec možné nasadiť softvér tak, aby veci zjednodušoval. Google má na to nonšalantnú hlášku: Work smarter, not harder. (Pracuj rozumnejšie, nie ťažšie)

Skúsme spraviť modelovú situláciu s Gimpom a Firefoxom. Nainštalovať Gimp na 30 počítačov je náročné. Nainštalovať Firefox na 30 počítačov je náročné. Robiť všetky kroky ručne a donekonšena odklikávať Next je zbytočné. Treba to zautomatizovať. Tu poradíme informatikovi, aby použil napríklad ninite.com. Kde si vyberie, aký softvér chce inštalovať. O zbytok sa postará inštalátor.

http://www.youtube.com/watch?v=tHuqgnuZbWU

Výsledok? Ušetrili sme minimálne 30 minút života informatika. Naviac pomocou rovnakého nástroja je schopný inštalovať ďalšie a ďalšie veci. Otvorený softvér je úspešne nasadený a došlo k zjednodušeniu celého procesu.

Pre úspešné nasadenie softvéru je kľúčové zjednodušovanie.

26. February 2010

Chcete optimalizované procesy, ktoré vedia obsluhovať aj cvičené opice?

V tom prípade mám pre vás jednu cennú radu.

Nezakladajte si firmu. Založte si cirkus.

Áno, cirkus. Môžete založiť aj ZOO, ale tá je čosi drahšia.

Narazil som na všeobecne rozšírený blud o tom, že keď správne vytuníte automatizáciu výroby/vývoja/pečenia rožkov, tak môžete zamestnať cvičené opice.

Samozrejme. Môžete. Len sa potom nesťažujte, že to vyzerá ako v opičiarni a výsledný produkt by nebral ani tuplovaný oposum.

Proste týmto smerom vedie cesta len v prípade, že sa chcete zbaviť prebytočného budgetu.

Ako vidím automatizáciu a optimalizáciu? Vymyslel som si motto Lightweight Software Automation. Teda v preklade: Ľahkotonážna softvérová automatizácia.

Prvou a najzásadnejšou vecou, než sa začne vôbec uvažovať nad automatizáciou,  je  úspešné nájdenie odpovede na otázku: Prečo?

Niekedy zistíte, že vlastne nie je dôvod na optimalizáciu a pridávanie raketových motorov k procesu. Pokiaľ nápad/kreatívny záchvat prejde prvým testom, pokračuje do ďalšieho levelu.

Druhým levelom je Debordelizácia. V múdrom preklade lean development.

Ako chcete vytuniť auto, keď vám z neho odpadávajú hrdzavé plechy a občas odletí výfuk? Môžete to premaľovať na kreatívny proces, ale ten výfuk vám aj tak odletí.

V oblasti softvéru sa dá tento krok realizovať napríklad vymazaním 50 MB zdrojového kódu z aplikácie, ktorý tam nikto nikdy nepoužil. Pre istotu bol tento mamut kompilovaný v 20 rôznych verziách, o ktorých nikto nič netuší.

Debordelizácia nie je jednorázový krok, musí prebiehať neustále. Neporiadok nespí!

Pokiaľ sme debordelizovali aspoň na základnej úrovni, môžeme začať zostavovať automatizačné nástroje. Je nutné hľadať miesta, kde to má skutočne význam a prináša to ľuďom určité vylepšenie. Pozor! Prekvapenie! Tvorba nástrojov je postupná a nástroje vám nevyskočia zo dňa na deň. Prečo?

Softvér musíte skamarátiť s ľuďmi. Tu prichádza na scénu najťažšia časť: použitie soft skillov (soft skill nie je softvér ;-) . V preklade: bude si to vyžadovať čas. Pokiaľ nástroj bude na mieste o rok a budú ho všetci používať a nebudú chápať, ako mohli bez neho žiť. Tak ste dosiahli úspech.

Dočasne…

  • Babel fish

      Translate from:

      Translate to:

  • Where’s the fish?

  • Further info

  • Badges

  • Video channel

  • Learning

    Grow your brain.
  • Tags

  • Topics

  • May 2013
    M T W T F S S
    « Feb    
     12345
    6789101112
    13141516171819
    20212223242526
    2728293031  
  • Comments