Pšššt. Počkaj. Chvíľku postoj a sleduj. Nie, neboj sa. Tvoja práca ťa počká. Proste stoj a sleduj.
Vidíš to? Počuješ to? Cítiš to?
Počkaj ešte chvíľku. Neutekaj za prácou, počká ťa. Aj tak jej je viac ako dosť. Sleduj. Skúsime spomaliť film.
Ľudia sa ponáhľajú z jednej kancelárie do druhej. Daj pozor, aby do teba navrazili. Spomaľujeme. Obraz sa zafarbil tmavofialovo. Zvuky sa zmenili na hlboké.
Všimni si, všetci sa niekam ponáhľajú. Spraviť svoju prácu. Tak, ako aj ty. Počkaj ešte, neutekaj. Vydýchni a ukľudni sa.
Nemáš pocit, že to všetko stráca význam? Respektíve, že to nemá vôbec žiadny význam? Krysí závod, hnaný vysokou rýchlosťou? Škrečok behajúci v koliesku? Nemáš čas ani na vychutnanie kávy?
Kto za to môže?
Šéf! Spoločnosť! Kolegovia! Zákazníci! Spadnutá americká burza! Predajcovia párkov v rožku!
Sleduj tmavofialový obraz spomaleného sveta a skús odpovedať znova na položenú otázku.
Skutočne môže šéf za to, že nemáš čas? Že nestihneš nič, čo ťa baví? Alebo je to spôsobené tvojím ochablým ego, ktoré šéfovi nedokáže povedať, že toto proste už robiť nebudeš, a namiesto toho ho ohováraš kade chodíš?
No, ale predsa spoločnosť a štát a dane musím platiť a musím tu pracovať za kolegov, lebo…!
Skutočne musíš? Skutočne to všetko robíš, len preto, že musíš? Nie je to smutné? Nie si náhodou v pasci, ktorému sa hovorí stereotyp?
Je kríza! Musíme znižovať ceny a pracovať viac! Nemám čas na tieto nezmysly!
Vhuiii. Pop.
Svet sa vrátil do pôvodných obrátok. Už si za rohom. Tvoja krátkodobá pamäť stihla zabudnúť na všetko, čo bolo práve povedané. Rýchlo, čaká ťa ďalšia práca.
Nechám ti však jednu myšlienku: Nedovoľ ostatným, aby plytvali tvojím časom. Nedovoľ sebe plytvať časom iných. Neplytvaj ani svojím časom.