5. October 2010

Inovačná bariéra

Syndróm Not Invented Here (Nebolo vymyslené u nás) odmietavý postoj k veciam a konceptom, ktoré nevznikli priamo vo firme.

Vo firme tento syndróm môže vzniknúť z prehnaných obáv alebo neistoty. Typickým zdrojom takejto neistoty je neexistencia funkčnej inovačnej časti firmy. Inovačné jadro firmy má za úlohu objavovať nové obzory a posúvať možnosti rozvoja ďalej.

Prevezmem jeden koncept od Jána Košturiaka. Firma by mala mať dve firmy (jadrá). Jedno jadro sa stará o výrobu a služby, ktoré firmu živia dnes.  Druhé jadro sa stará o inovácie, zameriava sa na budúcnosť. Inovačné jadro má za úlohu nájsť cesty pre rozvoj firmy. Koncept môžeme prirovnať k dvojjadrovému procesoru. Jadrá fungujú čiastočne nezávisle, ale sú na seba napojené.

Pokiaľ odbúrame inovačné jadro, dostaneme firmu, ktorej horizont rozvoja je obmedzený. Firma s jedným jadrom spotrebuváva väčšinu svojho výkonu na zabezpečenie operatívy a nezostávajú jej kapacity na rozvoj. Dôsledkom je, že firma často už nedokáže inovovať v inej oblasti ako je cena.

Pokiaľ  jednojadrová firma ešte naviac nie je schopná akceptovať inovácie z vonku, tak flexibilita firmy klesá omnoho rýchlejšie. Syndróm Not Invented Here sa môže stať osudným.

Niekoľko indikátorov pre detekciu inovačnej bariéry:

  • všetko sa rieši “starým dobrým spôsobom”, ktorý sa používa veľmi dlho, aj napriek pretrvávajúcim negatívnym reakciám klientov
  • firme sa “darí a zisky rastú” a preto si manažment myslí, že inovácie sú “nevhodné”
  • prítomnosť syndrómu Not Invented Here
  • zvýšený výskyt povedomia: “kto nič nerobí, nič nepokazí”
  • je podporovaný strach zamestnancov o “teplé miestečko”
  • “inovuje” sa len v oblasti znižovania nákladov a šetrenia
  • prítomnosť Short Pencil problému

Ako odbúrať takúto bariéru a odmietanie?

To proti čomu v takomto prípade stojíme, je bežná reakcia na zmenu.

Priebeh je nasledovný: v prvej fáze dôjde k šoku zo zmeny. V druhej fáze nastupujú negatívne emócie, ktoré spôsobia odmietanie zmeny. Tretia fáza predstavuje depresiu. A tu je dôležitý bod zvratu. Buďto dôjde k rezignácii a žiadna pozitívna zmena sa nedosiahne. Alebo sa podarí zvrat k lepšiemu.

Je dôležité si uvedomiť princíp 5 fáz zmeny. Pri plánovaní inovácie ju nutné sústrediť sa na vytvorenie vhodných podmienok pre bod zlomu, tak aby ďalšie kroky smerovali pozitívnym smerom.

Jeden z možných postupov pre zavedenie zmeny je pekne ilustrovaný v knihe od Johna Kottera – Náš ľadovec sa rozpúšťa.

Trochu iný pohľad do problematiky zmeny v organizácii prináša Linda Rising vo svojej knihe Zmena bez strachu.

5. September 2010

Zmena digitálneho sveta

Digitálny svet bol dlho doménov rôznych kmeňov počítačovníkov. Áno, slovo bol je použité zámerne. Slovo dlho, znamená niekoľko dekád. Kmene počítačovníkov sú rôzne skupiny IT ľudí, či už enterprise, close source alebo open source.  Kmene sa vyznačovali príznačným slangom, ktorému nepočítačovník nerozumel. Typicky používali nejakú anglicky znejúcu hantýrku.

Tieto skupiny počítačovníkov boli nesmierne dôležité, pretože položili základ pre nové možnosti digitálnych technológií.

Tak ako ľudstvo vymyslelo koleso, tak sa za posledné dekády podarilo objaviť niekoľko nových vynálezov.  Spomeňme si tie významnejšie, ktoré lomcujú svetom dnes. Za základný objav jednoznačne patrí Internet, na ktorom bola objavená blogosféra. Od blogosféry je už len krok k sociálnym sieťam.

Zoberme si tieto tri vynálezy a pozrime sa, kto ich využíva.

Internet bol prvý a tak väčšina jeho používateľov patrila práve do kmeňov počítačovníkov. Pokiaľ človek nepoznal pojmy ako HTTP, TCP a port, tak si moc neškrtol.

Postupne sa ale darilo programátorom stavať technológie tak, aby nevyžadovali hodiny a hodiny strávené za počítačmi. Umožnili tak nástup blogosféry. Kto mal potrebu niečo napísať, založil si blog a začal publikovať.

Transformácia technológie pokračovala ďalej. Tentokrát to neboli technicky a publikačne založení ľudia, kto priniesol adaptáciu sociálnych sietí. Sociálne siete vďačia za veľkú časť svojej obrovskej popularity práve mamičkám na materskej “dovolenke”. Dokonca sociálne siete dokázali zbaviť ľudí počítačo-fóbie.

Ešte raz zopakujem jednu podstatnú vetu: digitálny svet bol dlho doménov rôznych kmeňov počítačovníkov. Bariéra pre vstup do digitálneho sveta sa zmenšila. Digitálny svet už za tie roky pozná aj diakritiku. Dokonca nerozpráva sa v ňom výhradne anglicky. Používateľ dokonca nepotrebuje prejsť vysokoškolským kurzom na prežitie v digitálnej divočine.

Počítačovníci sú naďalej veľmi dôležití, pretože umožňujú udržanie a chod digitálneho sveta.

Časť počítačovníkov však jednoducho odmieta priznať, že by mohol byť na svete aj niekto iný, kto používa aplikácie a nevie po anglicky alebo dokonca nevie základy HTML. Prípadne niekto, kto si nevie skontrolovať zapnutý Caps Lock pri písaní hesla.

Takýto netolerantný počítačovník dokáže bežného človeka zastrašiť tým, že vychrlí takmer neartikulovanú zmes technologických slovíčok a skratiek typu: RTFM, XML a RSS. Ako sa brániť? Netreba prepadať panike. Takmer staroveké príslovie hovorí: “Facebook má skupinu na všetko.” Prípadne môžete skúsiť poznamenať, že Google Chrome6 už v adrese nezobrazuje ani http protokol ;-)

Digitálny svet sa nám postupne mení, tak ako sa mení aj ten reálny. Na záver už len pripomeniem 5 typických fáz, ktoré sprevádzajú zmenu: šok zo zmeny, popieranie a snaha o zastrašenie zmeny, ignorovanie zmeny, akceptovanie zmeny, ocenenie prínosu zmeny.

15. July 2010

Bájka: Náš ľadovec sa rozpúšťa – riadenie zmien v organizácii

Zaviesť zmenu do organizácie nie je vonkoncom jednoduchá záležitosť.  Naivný prístup, že manažment povie: “Budiž zmena.”, príliš nefunguje.  Podstatným blokujúcim faktorom zavedenia zmeny je strach. Ľudia sa obávajú o svoje pracovné miesta, nechcú meniť rokmi zabehnuté postupy.

Kde zohnať aspoň základné informácie o tom, ako je možné úspešne zaviesť zmenu do organizácie?

Odporúčam bájku: Náš ľadovec sa rozpúšťa (Our Iceberg is Melting) od Johna Kottera. Kompletnú recenziu nájdete na stránkach Inovace.cz.

Na stránkach Kotter International nájdete aj video, kde John Kotter rozpráva o knižke.

24. June 2010

Neviditeľnosť softvéru je závažný problém

Už ste si skúsili postaviť vlastný hadrónový urýchľovač? Takú stavbu si aspoň niekto všimne.

V softvérarskom svete sme na tom horšie. Môžete postaviť kompletné vesmírne stredisko a nikto si toho ani nevšimne. Ľudia vidia zo softvéru len jeho rozhranie. V tom bežnejšom prípade si ho všimnú iba keď nefunguje. Prípadne vtedy, keď im zlé zaoukrúhľovanie zožerie polku výplaty.

Skúsme sa na to pozrieť inak. Poznáte také mestá ako Košice (234 000 obyvateľov), Brno (383 000 obyvateľov), Považská (42 000 obyvateľov)? Prípadne dedinky ako Šanghaj (9 000 000 obyvateľov)?

Mesto má svoju štruktúru. Sú v ňom budovy s architektúrou, ale aj bez architektúry. Mesto rastie a mení sa. Tu ľudia niečo zbúrajú, tu niečo postavia.

A tak je to aj so softvérom. Vývojári zistia, že 10 rokov starý kód nevyhovuje požiadavkam, tak sa ho rozhodnú odstrániť. Musia postupovať opatrne. Celý proces je zložitý, pretože na tom kóde žije niekoľko stoviek klientských aplikácií. Jednoducho si nemôžu dovoliť len tak prísť a zdemolovať kus centra. Teda môžu, ale bude to mať svoje dôsledky a cenu.

Softvér so sebou nesie jeden veľký problém a tým je práve jeho neviditeľnosť. Ľudia si ho nedokážu predstaviť tak jednoducho ako mesto. Mestom sa stačí prejsť a človek získa aspoň chabý pocit, že sa tam vyzná.

Koľko vývojárskych hodín sa stratilo v uliciach systémov, pretože nikto nenechal prichádzajúcim turistom/vývojárom mapu? Veľa, veľmi veľa. Pritom každé väčšie mesto má nejakú tú turistickú kanceláriu ;-)

Tak ako mesto je živé, len pokiaľ sú tam ľudia, tak aj softvér žije, keď sa oň niekto stará. Existujú aj softvérové mestá duchov. Nič netušiaci okoloidúci vývojár do nich vlezie, pretože videl ceduľu: “Navštívte naše Sedmikráskovo, mesto kde zabudnete na pomalé web services.” Nadšený prísľubom lepších zajtrajškov vlezie do mesta. Scéna ako z westernu. Prázdne bloky modulov sa týčia okolo cesty. Napravo stojí rozpadnutý a hrdzavý message bus, ktorý už určite nikam nepôjde. Ľadový vietor si kotúľa po ceste kus balíka so slamou z XMLouvníku.

Vývojár nesmelo zavolá: “Hello world!” a najbližší blok modulov sa rozsype a zrúti sa strašným zadunením stack tracu. Strhne so sebou aj kus starého koloniálu s vývesným štítom: “Vedma G11 (TM), viem všetko aj o vašich skrytých dátach.”

Takto nejako by vyzeralo veľa softvérových produktov.

Dávnejšie som písal o jednej vizualizačnej metóde pomocou CodeCity. Zaujímalo by ma, či náhodou niekto nevie o nejakej ďalšej metóde. Myslím si, že keby bolo možné lepšie zviditeľniť softvér do obrazov reálneho sveta, tak by sa ľahšie odhadovala pracnosť a nebezpečnosť zmien.

15. July 2009

Zmena bez strachu

Objavil som veľmi zaujímavý diel podcastu na stránkach Software Engineering rádia. Podcast súvisí so vzormi, o ktorých som doteraz písal a hlavne s adaptáciou na zmenu.

Tento diel podcastu je rozhovor s Lindou Rising. Okrem iného je aj autorkou knihy Fearless Change: Patterns for Introducing New Ideas. Pokiaľ ste sa pokúšali niekedy do organizácie zaviesť zmenu, je viac ako isté, že ste sa stretli s odporom ľudí. Linda v podcaste popisuje rôzne vzory správania a vysvetľuje, prečo je zmena tak veľký problém. Hovorí o postupoch, pomocou ktorých je možné lepšie riadiť adaptáciu na zmenu.

Možno si poviete, ale veď to nemá nič spoločné so softvérom. To je však omyl. Môžete vytvoriť aj ten najdokonalejší kus softvéru v celej galaxii. Pokiaľ ho však nikto nebude použivať, je zbytočný. Na to, aby sa softvér mohol používať ho musia používatelia akceptovať. V tomto mieste sa softvérarčina začína stretávať s psychológiou. Spoločnou platformou pre obe disciplíny sú práve vzory.

Určite odporúčam nájsť si čas na tento podcast.

14. July 2009

Vzor: Odnaucena lekcia

Clovek sa neustale uci nove veci. To by mali robit aj vyvojari, aby zostali dostatocne flexibilny. Objavuju sa nove postupy a styly prace, ktore este pred par rokmi neexistovali.

Problem s uceni noveho je v tom, ze moze vazne kolidovat so starymi zazitymi postupmi. Na to, aby bolo mozne naucit sa nove veci, je nutne vediet sa odnaucit niektore stare.

Proces odnaucania je velmi uzko prepojeny so vzorom Zmena. Tzn. Zmena nie je jednoducha a stoji urcite usilie. Cim silnejsia je faza popierania zmeny, tym viac usilia stoji presvedcit osobu, ze zmena moze byt pre nu pozitivna.

Vzor Odnaucena lekcia ma jeden zaujimavy dosledok. Pokial vyvojar pouzival urcity styl programovania a postavite ho pred novu technologiu, je viac nez iste, ze sa pokusi preniest zvyky zo starej technologie do novej. Behom par dni sa zasekne, pretoze stare postupy sa uz nedaju pouzit. Pri zavadzani novej tecnologie nestaci len povedat: “Tu ju mate a pouziva sa tak a tak.” Este dolezitejsie je vysvetlit, ktore zo starych postupov nebudu fungovat a preco.

7. July 2009

Koniec Flex Builderu – nástup Flash Builderu

No, milé deti, je to tak. Flex Builder žil šťastne a veselo až do svojej verzie 3. Potom prišli manažéri a povedali si, že by to chcelo nejaký cool rebranding, na ktorý hodí market pozitívny response. Veď aj tak sa zbytočne ľuďom vysvetľuje, že Flex nie je Flash. Naviac by bolo lepšie, keby produkty postupne konvergovali a zvyšovali synergický efekt.

A tak  ho chudáka premenovali. Žiadny Flex Builder. Flash Builder to bude. A rovno verzia 4.

Povedzte pápá starému Flex Builderu a privítajte nový Flash Builder 4 prináša cool vlastnosti, ako napríklad Test automation. Je na škodu, že medzi podporovanými systémami je len Mac OS a Windows. Vzhľadom na to, že Flash Builder je postavený na Eclipse, portovanie vlastností buildera na Linux, nie je komplikované. Škoda, že Adobe si zatvorilo dvere pred potenciálnym ďalším trhom. Ja osobne by som licenciu na Adobe Flash Builder pre Linux kupoval okamžite.

Takže nezabudnite! Už nie Flex Builder, ale Flash Builder ;-) Flex SDK si zatiaľ drží svoje pôvodné meno.

14. June 2009

Vzor: Zmena

Zmena. Všetko je inak. Čo včera platilo, dnes neplatí a zajtra nebude platiť ani to, čo platilo už 200 rokov. A rýchlosť zmien stúpa.

Čítal som skvelú knihu od Alvina ToffleraFuture Shock (Šok z budúcnosti). Kde popisoval všetky možné súčasné problémy, na ktoré dnes ľudia narážajú. Problém premršteného výberu výrobkov, problém s IT technológii a nutnosti s nimi pracovať. Ako som čítal túto knihu, nestíhal som žasnúť. Autor elegantne popisoval všetky možné problémy a ich príčiny a dôsledky v spoločnosti. Knihu som skoro jedným dychom dočítal do konca. A potom…

… potom som sa pozrel na rok kedy ju napísal.

1970.

Asi 15 minút som sedel a neveriacky hľadel na tento letopočet. Nechápal som ako niekto s takou presnosťou dokázal zachytiť problémy, ktoré otriasajú správami a novinami.

Potom som knihu prešiel ešte raz.

Väčšina vecí, ktoré Alvin Toffler odvodil bola postavená na teórii zmeny. Množstvo zmien, ktoré je nutné denne akceptovať rastie. Ľudská psychyka a spoločnosť sa však nestíha tak rýchlo adaptovať.

Ako vyzerá zmena. Má nejaký priebeh? Vzor?

Čo poviete na tento: “Keď nastne zmena alebo sa objaví nová skutočnosť”

  1. osoba reaguje negatívne a zmenu radikálne odmietne
  2. začne proti zmene bojovať, snaží sa zmenu zastrašiť a vrátiť pôvodný stav
  3. keď sa nedá zasrašiť, začne ju ignorovať
  4. keď sa nedá ignorovať, začne ju pomaly akceptovať
  5. ak zmenu akceptuje, začne hľadať jej benefity
  6. túto zmenu berie ako samozrejmosť a nedokáže si bez nej predstaviť život

Finta je v tom, že každá zmena má tento priebeh. Nedokážete preskočiť ani jeden krok. Môžete sa o to pokúsiť, ale počítajte s veľkým neúspechom. Jediné, čo môžete spraviť, je: uľahčiť týmto šiestim fázam priebeh. Uľahčením priebehu, zvyšite rýchlosť adaptácie na zmenu.

Odpor voči zmene môže byť taký silný, že sa zmena, nemusí dostať ani cez druhý bod. Bod dva môže trvať dokonca roky.

Skúste vypozorovať reakciu na zmenu u seba. Stačí nejakú menšiu zmenu. Prípadne na klientoch, keď im zavádzate nový systém.

Ešte jedna dôležitá poznámka. Aj keď urýchlite adaptačné kroky na maximum, treba si dať pozor na to, že človek dokáže absorbovať len určité množstvo zmeny v čase. Nepreháňajte to so zmenou. Všetko chce svoj čas.

  • Babel fish

      Translate from:

      Translate to:

  • Where’s the fish?

  • Starfish

  • Fish for you

  • Further info

  • Badges

  • Video channel

  • Learning

    Grow your brain.
  • Tags

  • Topics

  •  

    February 2012
    M T W T F S S
    « Jan    
     12345
    6789101112
    13141516171819
    20212223242526
    272829  
  • Comments